Kedysi najbohatší muž Ruska Michail Chodorkovskij raňajkuje teraz ovsenú kašu, umýva toalety a spoluväzni mu hovoria Chodor. Včera uplynuli presne dva roky od chvíle, keď bol vtedajší prezident Jukosu, najväčšej ruskej ropnej súkromnej spoločnosti, zatknutý. Toto smutné výročie oslávil Michail Borisovič v kolónii JAG-14/10 pri šesťdesiattisícovom meste Krasnokamensk, neďaleko hraníc s Čínou, v oblasti, kde v zime klesajú teploty pod mínus 40 stupňov a ktorá pripomína samotný okraj civilizácie. Previezli ho sem z moskovskej vyšetrovacej väzby minulý týždeň tajne, bez toho, aby dali vedieť najbližším príbuzným.

Všetky jeho odvolania zamietli a do platnosti tak vstúpil rozsudok z mája - 8 rokov väzenia za daňové podvody a ďalšie zločiny. Odsedí si ich ešte šesť.

Jeden darček k výročiu zatknutiu však Chodorkovskij predsa len od svojich väzniteľov dostal, sľúbili mu trojdňovú návštevu manželky Inny. Tá spolu s jeho advokátmi prekonala 6,5-tisíca kilometrov, ktoré delia Čitinskú oblasť od Moskvy, aby našla svojho muža oblečeného vo väzenskej bunde "fufajke," s menom a číslom zákona, podľa ktorého bol odsúdený, vyšitým na prsiach. Ešte predtým sa s ním zišli jeho obhajcovia, po ktorých odkázal súdu i Kremľu: "Ďakujem im, že ma poslali do kraja politických väzňov, trestancov a vyhnaných dekabristov." Už cár Mikuláš I. tam posielal tých, ktorí sa proti nemu búrili.

Objednal si vyše 50 titulov novín a časopisov, priviezol si knihy a chce písať dizertačnú prácu. O prácu fyzickú je však núdza. Neďaleko väznice sa síce nachádzajú uránové bane, ale nikto z nich tu nepracuje. Krajčírska dielňa v kolónii chradne podobne ako prasačinec a dielňa. Väzni nemajú povinnosť pracovať, ale väčšina z nich túži po tom nielen si privyrobiť, ale hlavne sa zabaviť. Zárobok je napokon veľmi malý. Navyše, každý môže zo svojho väzenského účtu čerpať maximálne 2500 rubľov (2500 korún) mesačne, aj keby im príbuzní posielali milióny.

Najväčším nepriateľom väzňov je nuda. Majú povolené denne sledovať dve hodiny televíziu a dve hodiny musia upratovať svoje cely s rozmermi 40 x 15 metrov.

Väzni sú s Chodorkovským zatiaľ údajne spokojní. "Chlapci si myslia, že je v ňom niečo ľudské," zverili sa spoluväzni denníku Kommersant. "Cíti sa normálne a všetky ťažkosti znáša statočne," konkretizoval pocity Chodorkovského advokát Albert Mkrtyčev.

Podľa ruských zákonov by mohol Chodorkovskij vyjsť predčasne na slobodu, ak sa bude slušne správať, za 4 roky a 4 mesiace, teda po uplynutí dvoch tretín trestu. Nádej vkladá rodina i obhajcovia do žaloby na Európsky súd pre ľudské práva. To však nebude hneď, preto sa matka i žena Michaila Borisoviča chcú presťahovať do blízkosti kolónie. "Keby sme mu aspoň mohli nosiť jedlo," hovorí smutne matka.

Ak však budú môcť navštíviť Chodorkovského iba šesťkrát ročne na štyri hodiny a štyrikrát za rok s ním stráviť tri dni, ako to predpisuje väzenský poriadok, nemá takáto obeť zmysel.