Nový poľský prezident Lech Kaczyski na prvej tlačovke pre zahraničných novinárov. FOTO - TASR/AP

Hovoril monotónne, často používal spojenie ja a môj brat a zasmial sa len raz. Vtedy, keď sa ho na záver tlačovej konferencie novinár ruského denníka opýtal, či pred voľbami podobne ako český prezident Václav Klaus čítal Dostojevského. "Nie, pred voľbami som spal, ale Dostojevského som už v živote čítal," odpovedal.

Názory na Nemecko, Rusko, či trest smrti nezmenil, akurát jazyk bol možno zmierlivejší. Argumenty jeho stúpencov, že ostré vyhlásenia boli len súčasťou predvolebnej kampane, sa tak nepotvrdili.

Svojim nemeckým partnerom opäť pripomenul plynovod, ktorý by chceli s Rusmi ťahať mimo územia Poľska a nespravodlivé nároky Nemcov vysídlených z Poľska po druhej svetovej vojne. "Dalo by sa očakávať, že tak dôležitý partner v Európskej únii a NATO nebude rozhodovať o plynovode bez dohody s našou krajinou, keď ide o tak dôležitú otázku pre náš štát," povedal Kaczyński. Vyjadril sa aj o možných nárokoch vysídlených Nemcov na odškodnenie. Ešte ako primátor Varšavy nechal zostaviť špeciálnu komisiu, ktorá krátko pred prezidentskými voľbami vyčíslila, že Nemci by mali mestu vrátiť 56 miliárd dolárov za to, že ho počas vojny takmer zrovnali so zemou.

Dúfa však, že sa vzájomné vzťahy s Nemeckom zlepšia a dodal, že obvinenia nemeckých médií, že je protinemecky naladený "nezodpovedajú realite".

Kaczyński, ktorý v predvolebnej kampani útočil aj na Rusko, vylúčil svoju návštevu Moskvy. "Po šiestich návštevách prezidenta Kwasniewského v Rusku neprichádza moja návšteva do úvahy," povedal s tým, že vzťahy musia byť rovnocenné. Na otázku, či by prezidentovi Putinovi ukázal okruh Džochara Dudajeva, ktorý podľa bývalého čečenského prezidenta nechal pomenovať ako primátor Varšavy, odpovedal, že "v tom nevidí žiadny problém".

Kaczyński o sebe tvrdí, že nie je euroskeptik. "Považujem zjednotenie Európy za úspech, rovnako ako poľské členstvo v únii. No reprezentujem štát, ktorý prišiel o suverenitu na dlhší čas, a preto som opatrný, to sa niet čo čudovať."

Názor nezmenil ani na trest smrti, hoci mu Brusel hneď v prvej reakcii musel pripomenúť, že popravy nepatria k európskym hodnotám. "Bol som a budem zástancom trestu smrti, ak pôjde o vrahov, ale mám pochybnosti, či sa to dá zaviesť v Európskej únii. Trest smrti dáva vrahovi nepredstaviteľnú prevahu nad jeho obeťou. To je, akoby únia vyhlásila, že život vraha je dôležitejší, ako život jeho obete."

Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ, Varšava