Ak sa niektorej škola stane havária, jej riaditeľ sa musí riadiť podľa pokynu ministerstva školstva na riešenie havarijných stavov. Zhodnotí stav a pošle žiadosť o opravu zriaďovateľovi školy. Ten znovu skontroluje, či je stav naozaj havarijný, a ak áno, pošle žiadosť ďalej na ministerstvo školstva. "V súčasnosti je napríklad v Bratislavskom kraji navrhnutých na riešenie vyše tristo havarijných stavov," povedal SME prednosta Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomír Pajtinka.
Na ministerstve školstva žiadosti zhromažďujú, a podľa naliehavosti uvoľnia peniaze hneď alebo v termíne, ktorý na to majú určený (asi raz za štvrť roka).
"Ale, samozrejme, balík peňazí, ktorý je vyčlenený na havarijné stavy, je malý. Na Slovensku sa to teda rieši prípad od prípadu," hovorí Pajtinka.
Ministerstvo školstva síce dalo prednostom školských úradov čiastku okolo jeden a pol milióna korún, ktorou majú pomôcť riešiť drobné havárie. "Tento balík na riešenie okamžitých havarijných situácií je však veľmi malý a školy s tým nie sú spokojné," vraví Pajtinka.
Podľa neho školy trpia za minulých ministrov školstva, ktorí opravy a rekonštrukciu škôl zanedbali, a dnes je už stav na mnohých taký, že vyžaduje veľké balíky peňazí na opravy.
Pajtinka si myslí, že aj na Slovensku by sa mohol vypracovať model, keď by ministerstvo školstva v spolupráci so zriaďovateľmi urobilo systémový plán opráv a rekonštrukcií budov škôl, aký majú niektoré susedné krajiny. Podmienkou samozrejme je väčší balík finančných prostriedkov zo štátneho i obecných rozpočtov.
Ministerstvo však s týmto riešením nepočíta. "Nemôžeme urobiť plán opráv, rekonštrukcie či modernizácie budov, keďže zo zákona na to nemáme pridelené žiadne financie. My máme peniaze len na havarijné stavy. Pokiaľ ide o opravy a rekonštrukcie, na tie dostáva peniaze zriaďovateľ a ten by ich mal aj plánovať," povedala nám hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová. (sr)
