Zatekajúce strechy, opadávajúca omietka či stropy, nefungujúce záchody. To sú problémy, s ktorými sa školy, sídliace v starších budovách (a tých je väčšina), často boria.

Problémom však je, že kým riaditeľ školy vybaví peniaze na vyriešenie havárie, trvá to aj rok. "Začali nám v škole padať stropy. Boli tu odborníci, ktorí mi potvrdili, že kedykoľvek môže spadnúť ďalší, možno aj cez vyučovanie, tak som sa rozhodol problém urýchlene riešiť," hovorí riaditeľ Gymnázia na ulici L. Sáru v Bratislave Pavol Sadloň.

Urýchlene znamená, že musel písomne informovať Krajský školský úrad, ktorý je zriaďovateľom gymnázia, o havarijnej situácii. Potom ju musel opísať a navrhnúť, ako ju chce vyriešiť. K žiadosti doložiť znalecký posudok. Ten znalci vypracúvali niekoľko týždňov, keďže sa všetky stropy v škole museli merať špeciálnym prístrojom. Škola zaň zo svojich peňazí zaplatila 140-tisíc korún.

Po dvoch mesiacoch vybavovania riaditeľ poslal kompletnú žiadosť na Krajský školský úrad. Chvíľu trvalo, kým si úrad overil, že sú údaje správne a že stav je naozaj havarijný. Potom ju poslali na ministerstvo školstva.

Odvtedy, ako P. Sadloň začal situáciu riešiť, ubehlo už desať mesiacov a peniaze stále nemá. Teraz sa modlí, aby mu peniaze neprišli ku koncu roka. "Prečo? Ak by prišli v novembri či decembri, nestihol by som už vypísať verejnú súťaž na opravu stropov, pretože za riadnych podmienok trvá aspoň tri mesiace. A už vôbec by som nestihol opravu aj zrealizovať, takže by mi peniaze alebo aspoň ich väčšia časť prepadli." Škola totiž nemôže presúvať peniaze z jedného kalendárneho roka do druhého, všetky, ktoré jej ku koncu roka ostanú, musí minúť alebo vrátiť štátu.

Podľa prednostu Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomíra Pajtinku sú problémy s údržbou škôl z dvoch hlavných dôvodov: Jednak mnohé z nich boli prebraté od štátu pod samosprávy v havarijnom stave bez peňazí na ich opravy, jednak ministerstvo školstva a zriaďovatelia nemajú vypracovaný dlhodobejší plán na rekonštrukciu a opravy škôl a budov.Ten je totiž možné urobiť iba vtedy, ak je jasné, že štátny rozpočet a rozpočty samosprávy s takouto položkou pravidelne počítajú. "V susednom Rakúsku má školstvo plán na rekonštrukciu budov na desať rokov dopredu. Riaditelia škôl nemusia zákulisnými cestami hľadať chodníčky, ako na opravu dostať peniaze, pretože vedia, kedy sa čo bude rekonštruovať a koľko na to dostanú," vraví Pajtinka.