Slovenské deti sa v medzinárodných prieskumoch aj na matematických olympiádach umiestňujú tradične na dobrých miestach. V testovaní Európskej komisie, ktoré porovnávalo kvalitu školského vzdelania v 26 európskych krajinách, sa Slováci umiestnili nad európskym priemerom. Podľa odborníkov je to však preto, že náš vzdelávací systém je orientovaný na prírodné vedy. Napriek tomu však úroveň vyučovania matematiky na Slovensku v posledných rokoch klesá.
Hodiny matematiky boli pre mnohých študentov najväčším strašiakom. Na tom, že matematika je taká nepopulárna, sa podľa Vladimíra Jodasa zo Štátneho pedagogického ústavu podieľajú aj zle stanovené ciele. „Učíme matematiku ako vedu a zabúdame na to, že by sme mali deti naučiť to, čo z nej budú v živote naozaj potrebovať,“ hovorí Jodas. „Mali by sme sa viac zamerať napríklad na štatistiku, ktorá sa zíde takmer každému, a na otvorené úlohy, ktoré učia deti analyzovať problém a logicky myslieť.“
Matematikárom sa často vyčítalo, že sú príliš nároční a prísni. Podľa najnovších zistení Štátnej školskej inšpekcie sa však na mnohých školách študijné výsledky z matematiky hodnotia neprimerane vysoko. Najmenej problémov majú deti s aritmetickými príkladmi, o niečo horšie je na tom algebra (žiaci základných škôl zaostávajú za štandardom asi o 1,54 %, situácia na osemročných gymnáziách je približne rovnaká), ešte horšie geometria (na základných školách dosiahli deti v priemere o 12,48 % slabšie výsledky, ako určuje štandard, na osemročkách sa k nemu blížia). Veľmi zlé výsledky sú podľa prieskumov inšpekcie v kombinatorike – deti zo základných škôl dosiahli len polovičnú úroveň vedomostí (37,48 %, zatiaľ čo štandard predpisuje 75 %). Podľa inšpektorov je na vine viacero faktorov, ale najmä znižujúca sa kvalifikovanosť učiteľov a slabá motivácia žiakov.
Dobrá správa pre tých, ktorí matematiku nemajú v láske je to, že maturita z nej nebude povinná. Podľa odborníkov však rozvíja logické myslenie, pomáha riešiť praktické problémy a aj preto sa bez nej ani v bežnom živote úplne nezaobídeme. Preto si ju študenti môžu vybrať ako súčasť maturitnej skúšky v rámci bloku prírodovedných predmetov. Vyššia úroveň maturitnej skúšky z matematiky bude určená pre tých, ktorí sú schopní preukázať nadštandardné schopnosti a chcú v štúdiu matematiky pokračovať aj na vysokej škole.
Mnohí odborníci sa však obávajú toho, aby sa hodiny matematiky nestali iba prípravou na zvládnutie maturitných testov. „Matematika, to predsa nie sú len encyklopedické vedomosti a rutinné riešenie príkladov,“ hovorí Vladimír Jodas. „Na hodinách by mal byť priestor aj na to, aby sme ju začali chápať ako súčasť našej kultúry.“ (gal)
