Mozambik bol v čase Eusébiových začiatkov ešte portugalskou kolóniou. "Futbal som hral od malička. Z novín sme si urobili guľu a zviazali ju. To bola naša prvá lopta, do ktorej sme kopali na pláži. Hrávať som začal v Sportingu Lourenco Marques, čo bola liaheň lisabonského menovca. Ale prv si ma všimli z Benficy. Zmluvu za mňa podpisovala mama. Keď som odchádzal do Portugalska, nemal som ešte sedemnásť," spomínala legenda svetového futbalu počas víkendovej návštevy Bratislavy.

Pani Ferreirová, ktorá vychovala štyroch synov, bola sprvoti rezolútne proti. Najmladšiemu Eusébiovi zomrel otec, keď mal päť rokov. Funkcionárom Benficy privolila až po mládencových prosbách a sľube, že každý rok príde na chvíľu domov.

"Žiaľ, už ani mamička nežije. Do Mozambiku však chodím každý rok. Neviem povedať, či som Portugalčan, alebo Mozambičan. V jednej krajine som sa usadil, druhá je mojou domovinou. Všade hovorím - som Lisabončan. Milujem to mesto."

Legendárny futbalista v Bratislave spomínal dva vzory. "V Benfice ma očaril skvelý hráč a človek Mário Coluna. Starší brat, ktorého som počúval na slovo. Futbalovým idolom bol Alfrédo di Stefano."

Finále Európskeho pohára majstrov (predchodca Ligy majstrov) v roku 1962 Benfica - Real 5:3 považujú dodnes za najlepší zápas slávnej histórie súťaže. Real vyniesol tromfy na začiatku, Puskás ľavačkou dva razy zavesil. Portugalčania vyrovnali, aby maďarský ostrostrelec v bielom madridskom drese skóroval tretí raz. Záver patril Eusébiovi. Najskôr bezpečne premenil pokutový kop, potom prudkým halfvolejom získal pre Benficu vedenie. Na posledný gól prihral práve Colunovi.

"Na posledný gól tohto nezabudnuteľného stretnutia spomínam najradšej. Lebo ho dal Mário. Nezabudnem nikdy, mal som dvadsať, hral proti Di Stefanovi. Keď som nastupoval, od vzrušenia sa mi podlamovali nohy."

Eusébio bol včera predpoludním v siedmom nebi. Opieral sa o zábradlie štadiónika Venglošovej futbalovej akadémie v Petržalke. Sledoval osem- deväťročných šarvancov.

Bolo z neho cítiť želanie - nerušiť.

Jozef Vengloš, Eusébiov priateľ, netajil obdiv k hosťovi: "Veľká osobnosť. Málokto má taký zmysel pre fair play."

Eusébio je direktorom klubu, ktorý sa chce dostať na piedestál vlastnou cestou: "Keď som prišiel do Benficy, všetci sme hovorili po portugalsky. Dnes sú iné časy, musím presviedčať našu federáciu, že máme šikovných chlapcov, ktorí si zaslúžia futbalové školy, kde sa naučia viac, než iba hrať futbal. V Benfice presadzujeme takýto trend, hoci viem, že v mojom športe ide o veľké peniaze. Sú treba, ale všetko má svoje medze," povedal.

V nedeľu v Petržalke s iskrou v očiach potvrdil: "Nielen v Portugalsku máme šikovných chlapcov, dosť je ich všade na svete. Futbal má šťastie." (pf)