BRATISLAVA - Pomaly, ale predsa si Slováci začínajú zvykať na svoj štát. Kým s jeho vznikom v roku 1993 súhlasilo 32 % ľudí a nesúhlasilo 51 %, dnes je o 9 % viac tých, ktorí súhlasia a o rovnaký počet percent menej tých, čo stále nesúhlasia. Znamená to, že je stále približne o percento viac tých, čo by boli radšej, keby politici federáciu nerozdelili.
Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry MVK pre denník SME, ktorý sa uskutočnil koncom septembra, na otázky odpovedalo 1157 ľudí.
Sociológ a riaditeľ MVK Pavel Haulík tvrdí, že tieto výsledky sa dajú interpretovať dvoma spôsobmi. Ak sa pozrieme na stav z roku 1992 a porovnáme ho so súčasnosťou, zvyšuje sa počet tých, ktorí súhlasia so vznikom samostatného Slovenska. Na druhej strane sa to však dá vysvetliť aj tak, že "napriek dlhému odstupu je nesmierne veľa tých, ktorí nesúhlasia a myslia si, že to nebolo dobré riešenie".
Rezervovaný prístup Slovákov k vlastnému štátu si Haulík vysvetľuje konzervatívnosťou slovenskej verejnej mienky. U nás sa vraj menia názory omnoho pomalšie ako napríklad v susednom Česku. Napriek tomu Haulík tvrdí, že "vývoj je smerom k akceptácii nového štátu, ale ide oveľa pomalšie, než sa dalo očakávať".
Oslovení politici s odstupom času hodnotia rozdelenie Česko-Slovenska pozitívne. Časť z nich priznáva, že v čase delenia neboli jeho zástancom, ale výsledky samostatného štátu ich uspokojili.
"Ja osobne som nebol nadšený, keď sme sa delili," priznáva podpredseda Smeru Pavol Paška. Chápe ľudí, ktorí vnímali rozdelenie ako niečo zlé, ale "nakoniec je dobre, že sme konečne boli prinútení začať sa správať autonómne". Paška je rád, že sa Slováci aj Česi vyhli traume, "kto za čo môže a kto bol kým zneužitý".
Tomáš Galbavý z SDKÚ pripomenul, že politici nevyužili inštitút referenda, "možno preto sú niektorí ľudia frustrovaní". Vzťahy medzi oboma národmi sú podľa neho po rozdelení na podstatne lepšej úrovni ako predtým. "Som rád, že Slovenská republika vznikla," dodal.
Neuskutočnenie referenda o rozdelení kritizuje aj šéf SMK Béla Bugár. V roku 1992 bol proti vzniku samostatného Slovenska. "Vtedy som hovoril, že takíto nepripravení, bez toho, aby ľudia mali možnosť vyjadriť sa, to určite nie je dobrý krok," povedal. "S odstupom času môžem povedať, že už sme úspešní," hovorí Bugár.
Tretina Maďarov: Mali sme zostať súčasťou Uhorska
V piatok uplynie 87 rokov od vzniku Československej republiky. Väčšina obyvateľov Slovenska, 60 %, si myslí, že to bolo správne. Takmer 20 % je presvedčených, že už vtedy malo vzniknúť samostatné Slovensko. 6 % percent tvrdí, že sme mali zostať súčasťou Uhorska.
Za zotrvanie v Uhorsku sa vyjadrili najmä občania maďarskej národnosti a voliči SMK. V oboch prípadoch približne tretina. Sociológ Pavel Haulík tieto čísla považuje za nižšie, než by zodpovedalo očakávaniam "vzhľadom na to, že nostalgické hlasy v tomto etniku po tisícročnom Uhorsku pretrvávajú". Myslí si, že výsledky nie sú také "dramatické, ako naznačujú niektorí vlasteneckejší Slováci".
Haulík nevie odhadnúť, či by tretina občanov maďarskej národnosti dnes privítala opätovné pripojenie k Maďarsku. "Netrúfol by som si povedať, či si tí ľudia želajú, aby sa niečo zmenilo, alebo len hodnotia minulosť," povedal.
Historik Dušan Kováč považuje vznik I. ČSR jednoznačne za pozitívnu udalosť. Názory, že už v roku 1918 sa mohlo Slovensko osamostatniť považuje Kováč za scestné. "Je to dôkazom veľmi nízkych znalostí z histórie," povedal. Pripomenul, že už presadenie idey spoločného štátu bolo mimoriadne náročné a na nič viac Slovensku nestačili sily. (rp)
