Legenda svetového futbalu Eusebio (vľavo) s dresom od Venglošovej futbalovej akadémie, sprava Ján Popluhár a Jozef Vengloš. FOTO - TASR

"Musíte mať srdce plné lásky k tomu, čo robíte. Iba vtedy z vás vyrastie veľký futbalista. Talent je dobrá vec, ale bez lásky k futbalu zostanete priemerný. A ešte jedno, musíte si vážiť súpera. Napriek tomu, že pred každým zápasom, aj zdanlivo bezvýznamným, si musíte stokrát zopakovať - chcem zvíťaziť."

Tento odkaz vyslovila futbalová legenda, Portugalčan Eusébio da Silva Ferreira viackrát počas víkendovej návštevy Bratislavy. Najlepší futbalista Európy 1965 prišiel na pozvanie nášho ministerstva zahraničných vecí.

Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan na záver neformálnej a srdečnej besedy odovzdal hosťovi nótu v oficiálnom "balení" - Slovensko vám odpúšťa gól, ktorý ste dali Československu v roku 1965 a vyradili ho v kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta 1966 v Anglicku.

Eusébio, ktorý južansky gestikuloval, i si buchol do stola, sa srdečne rozosmial na celé kolo, hoci vľúdny úsmev pod okuliarmi mu nezmizol ani na sekundu.

V sobotu Portugalčan hovoril i radil v budove ministerstva v rámci dňa otvorených dverí, včera sa prišiel pozrieť na turnaj drobizgu na štadión bratislavského Polygrafu.

"Slovensko je moja obľúbená krajina. V Bratislave nie som prvý raz, bol som tu aj tento rok, keď slovenská reprezentácia remizovala s Portugalskom," povedal na úvod dnešný riaditeľ Benficy Lisabon.

O odpustenom góle

Pomlčal o "návšteve" pred 40 rokmi. Tak sme mu zápas z 25. apríla 1965 na Tehelnom poli pripomenuli. Československo zdobilo striebro z čílskych majstrovstiev sveta. Portugalsko malo síce slávnu Benficu, na majstrovstvách sveta však napodiv nikdy neštartovalo.

Eusébio, rodák z mozambického Lourenco Marques (dnešné Maputo, *25. januára 1942) na konci prvej dvadsaťminútovky vyšprintoval do nečakaného päťdesiatmetrového sóla. Popluhár ho tlačil zo streleckého uhla. Dobre stavaný útočník s pleťou farby mliečnej čokolády, s hustými kučeravými vlasmi zahral proti logike. Vystrelil hore k bližšej žrdi. Nechytateľná strela.

"Isteže si pamätám. Ale nebolo to moje víťazstvo. Coluna, Germano, Torres, Simoes boli skvelí, na rozdiel odo mňa i skúsení. Mal som vtedy dvadsaťtri a pred československými futbalistami veľký rešpekt. Popluhár, Schrojf, Masopust, Pluskal boli pojmy. Bratislavské víťazstvo nám otvorilo dvere k najväčšiemu úspechu portugalského futbalu. Patrí do môjho topvýberu najväčších zápasov. V Anglicku sme boli tretí."

Popluhár: Bol to ťah génia

Ani Popluhár nezabudol, napokon, obaja hrali spolu vo výbere sveta proti Anglicku pri príležitosti storočnice futbalu v krajine. Včera sa srdečne zvítali na štadióniku Polygrafu v Petržalke.

"Vo Wembley sa správal, akoby medzi nás ani nepatril, taký bol skromný. Na bratislavský gól, prirodzene, nezabudnem nikdy. Už mi nezostávalo nič iné, len ho tlačiť do nemožného uhla. Bol som presvedčený, že sa zasekne alebo začne kľučkovať. Ani vo sne mi nenapadlo, že vystrelí. Ťah génia."

O šampionáte hovoril Eusébio, akoby bol včera. "Prehrali sme iba raz, v semifinále s Anglickom," spomenul a rad radom vymenoval všetky výsledky. Pri slávnom víťazstve nad Brazíliou 3:1 na chvíľu zvážnel: "Pravda, náš veľký súper dohrával so zraneným Pelém, mojím vzorom, dnes veľkým priateľom."

O štyroch góloch Kórejčanom

Najpamätnejší zápas šampionátu zahral Eusébio vo štvrťfinále proti Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Portugalsko prehrávalo v 27. minúte 0:3. Útočník Benficy zobral liace zápasu do svojich rúk a nôh. Do 60. minúty obrátil skóre na 4:3, dal štyri góly.

"Futbalista sa nikdy nesmie vzdať, zápas sa končí posledným hvizdom rozhodcu," zdôraznil a pridupľoval: "Každým kúskom tela som túžil, aby sme vyhrali."

"Neznámi futbalisti z Ďalekého východu otriasli svetom. V okamihu svojej vychádzajúcej slávy však zabudli na jedno - ako ustrážiť futbalistu s ohňom v srdci. Zabudli na Eusébia," napísal pred rokmi denník Sunday Express. "Výstižné, tak som sa snažil hrať," potvrdil po rokoch lisabonský direktor Benficy.

O príkladnej Artmedii

Svoju futbalovú filozofiu vysvetlil príkladom, ktorý veľmi potešil: "Načo spomínať na dávne časy. Vaša Artmedia dokázala nedávno to isté v Porte. Hrala s nadšením, nevzdala sa, zvíťazila v zdanlivo stratenom zápase. Kto neklesne na duchu, má stále šancu."

Nemrzela vás táto prehra? zaznelo z auditória. "Vôbec nie. Veď ste zdolali Porto. Moje telo i duša patria Benfice," usmial sa Eusébio. Pripomenul rivalitu dvoch klubov, ale zároveň hovoril, že tak trochu žartuje.

Hovoril o Artmedii i Slovensku. Podľa futbalovej legendy je náš barážový súper o postup na MS Španielsko veľmi ťažkým, nie však neprekonateľným súperom. Opäť zdôraznil futbalové cnosti: "Ak budú hrať Slováci disciplinovane, takticky a oduševnene - majú šance."

Z pléna si niekto želal finále budúcoročných majstrovstiev sveta: Slovensko - Česko. "Dovoľte mi námietku, Portugalsko - Slovensko," rázne zaprotestoval s elegantným úsmevom v budove diplomacie Eusébio.

Futbalová vizitka

Celé meno: Eusébio da Silva Ferreira.

Narodený: 25. januára 1942.

Miesto narodenia: Lourenco Marques (dnes Maputo, Mozambik).

Kluby: Sporting de Lourenco Marques, Benfika Lisabon (1961 - 1975), Beira-Mar, Uniao de Tomar, Boston, Toronto, New Jersey a Las Vegas, koniec kariéry v roku 1979.

Góly: celkom 1137, v reprezentácii 41, kráľ strelcov futbalových MS 1966 v Anglicku (9 gólov).

Zápasy za reprezentáciu: 64, posledný 13. októbra 1973.

Najväčšie úspechy: dvakrát vyhral v drese Benficy Lisabon Ligu majstrov (vtedy Eeurópsky pohár majstrov, 1961, 1962), bol útočníkom Portugalska, ktoré skončilo na MS 1966 tretie.

Najväčšie ocenenie: Zlatá lopta pre najlepšieho futbalistu Európy 1966, Zlatá kopačka pre najlepšieho strelca európskych líg - 1968 (42 gólov), 1973 (40).