HAAG - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič včera skončil svoju úvodnú reč pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) slovami, že sa považuje za morálneho víťaza procesu. „Pravda je na mojej strane, a preto sa tu cítim nadradený, cítim sa morálnym víťazom,“ dodal na záver svojej dvaapoldňovej reči ešte pred tým, ako opätovne odmietol uznať legitimitu ICTY.

Miloševič ale vážnu tvár, ktorou chcel zrejme podoprieť svoje argumenty, obviňujúce Západ z rozbitia Juhoslávie, veľmi rýchlo zmenil za sarkastický úsmev, keď sa na pôde ICTY ako prvý svedok objavil kosovskoalbánsky politik Mahmut Bakalli. Tento bývalý predstaviteľ komunistickej strany v Kosove je jedným z 350 svedkov, ktorých do Haagu predvolala obžaloba. Bakalli sa s Miloševičom stretol dvakrát na jar v roku 1998 ešte pred tým, ako sa začala vojna medzi srbskými bezpečnostnými silami a kosovskoalbánskou gerilou. Po návrate do Prištiny ale členov delegácie srbské jednotky zajali a vyhrážali sa im. Bakalli včera v Haagu hovoril o štatúte Albáncov v Kosove v 70. a 80. rokoch. Pred súdom povedal, že zlé postavenie etnických Albáncov v Kosove sa príchodom Miloševiča k moci ešte zhoršilo. Povedal, že v čase, keď sa prezidentom Srbska a neskôr i Juhoslávie stal Miloševič, prežívali Albánci ekonomickú diskrimináciu. „Ľudí vyhadzovali z práce, vyhadzovali ich z vládnych úradov, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií a vo všeobecnosti zo spoločenského života,“ povedal Bakalli. Systém sa podľa neho podobal na apartheid, ktorý je zločinom proti ľudskosti.

Ďalší svedkovia, ktorých obžaloba do Haagu pozvala, sú svedkovia masakier či vyšetrovatelia, ktorí sa venovali exhumácii masových hrobov v Bosne a Kosove. Nasledujúcich 90 svedkov by malo hovoriť iba o kosovskej vojne, ktorá by mala zabrať niekoľko mesiacov pred tým, ako sa súd začne venovať udalostiam v Chorvátsku a Bosne. Obžaloba sa bude snažiť dokázať, že Miloševič buď priamo riadil zločiny, vedel o nich a nezastavil ich, alebo že exprezident o genocíde vedel, ale vinníkov nepotrestal.

Podľa pozorovateľov sa dá Miloševičova spoluúčasť na genocíde ľahšie dokázať v Kosove než v prípade Bosny alebo Chorvátska, hoci tieto vojny priniesli viac obetí na životoch.

Kosovo bolo totiž medzinárodne uznávané ako súčasť Juhoslávie, ktorej prezident bol vtedy hlavným veliteľom juhoslovanských vojsk. Bosna a Chorvátsko predstavovali v čase vojny nezávislé štáty, v ktorých Miloševič pôsobil v spolupráci s miestnymi srbskými komunitami. Tie si za pomoci Srbska postavili vlastnú armádu. Jedným zo svedkov Miloševičoveho velenia v bosnianskosrbskej armáde mohla byť Biljana Plavšičová. Táto jedna z vedúcich osobností bosnianskych Srbov v čase vojny ale svedčiť proti Miloševičovi nepríde. Miloševič včera vyhlásil, že mal „veľmi slabé“ vzťahy s bosnianskosrbskými lídrami.

Bývalý prezident ale i tak nemôže zaprieť poskytovanie finančnej a logistickej podpory. „Pomáhali sme Srbom na druhej strane rieky Drina, aby mohli prežiť, nemali sme ale kontakty s ich vodcami. My sme sa cítili ako ľavičiari a oni boli pravičiari,“ povedal Miloševič. (taa, reuters)