BRATISLAVA – Vstup Slovenska do únie môže byť ohrozený nielen naším politickým vývojom po voľbách, ale aj tým, že nestihneme prijať potrebné zákony. Výrazné meškanie oproti plánu včera prinútilo predstaviteľov vlády aj parlamentu o situácii rokovať.
Predseda integračného výboru František Šebej hovorí, že do volieb musíme prijať ešte 42 noriem priamo súvisiacich s integráciou. Mnohé z nich sú komplikované a „mnohé ešte neboli predložené parlamentu, ani vláda ich neprerokovala,“ povedal. Čo sa nestihne predložiť parlamentu do apríla, má už len malú šancu na schválenie, myslí si.
Ešte vlani si vláda určila zoznam hlavných úloh, ale 14 zákonov nestihla a presunuli sa do tohto roku.
Zákon, ktorý mal urýchliť prijímanie potrebných noriem tým, že dával vláde právo vydávať aproximačné nariadenia, platí len od januára, ale už sa musí zmeniť. „Vypadlo z neho poľnohospodárstvo, a práve tam treba prijať 60 aproximačných nariadení,“ povedala podpredsedníčka vlády pre integráciu Mária Kadlečíková.
Najväčšie dlhy v príprave a predkladaní zákonov majú ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a financií.
Kadlečíková bude tento týždeň rokovať s predsedom parlamentu Jozefom Migašom, aby zákony spojené s integráciu dostávali v parlamente prednosť.
Prácu parlamentu a vlády zdržiavajú aj roztržky v koalícii. Parlament odvolával Ivana Mikloša, prijímal deklaráciu o etickej zvrchovanosti, viedol dlhú rozpravu o zákone o zahraničných Maďaroch, zaoberal sa krachom B.M.G. Invest. Vláda zase na mimoriadnych zasadnutiach riešila novelu zákona o majetkových priznaniach alebo problém privatizácie SPP.
„Pre niektorých členov vlády, čo zastávajú aj politické funkcie, sú niektoré záležitosti, ktoré sa netýkajú ich rezortov, ako je napríklad privatizácia SPP, prednejšie ako to, aby ich rezort nemeškal s legislatívou,“ povedal Šebej.
Hlavný vyjednávač Ján Figeľ však naďalej pokladá plán dokončiť rokovania o vstupe v tomto roku za „realistický“.
