Predtým však musím vynaložiť veľa síl, aby som ho na návštevu prehovorila. V ten deň sa stretávam aj s jeho sestrami. Manžel sa potom so mnou nerozpráva, že som ho donútila. Takmer s nimi nekomunikuje, netelefonuje.
Jeho odpoveď, prečo na stužkovú nechce ísť, je: Čo tam budeme robiť. Vôbec ho nezaujíma, ako sa bude cítiť syn a ja, keď tam budem sama. Už teraz niekoľko dní so mnou neprehovoril.
Mám ho nútiť, aby išiel? Mám ísť sama a byť silná, aj keď viem, že mi budú padať slzy? Ak nepôjde, som rozhodnutá podať žiadosť o rozvod.
Prosím, poraďte mi. Mária
Milá Mária,
z toho, čo ste napísali, mi vyplýva, že manžel má jasno v tom, že spoločenské a spoločné rodinné akcie nepotrebuje, nemá ich rád a necíti sa dobre, ak sa na nich musí zúčastniť. Jeho nezáujem o kontakty je zjavný. Milá Mária, uvažovali ste niekedy o tom, prečo je pre vášho manžela problém ísť do spoločnosti?
Mnohí ľudia, podobne ako váš manžel, sa spoločnosti vyhýbajú. Príčiny môžu byť rôzne. Jednou z nich je sociálna fóbia, strach z ľudí, strach zo spoločenského kontaktu. Prejavuje sa tak, že v spoločnosti, v prítomnosti iných ľudí prežívajú úzkosť a obavu zo spoločenského zlyhania. Čím menej sa s ľuďmi stretávajú (aj s príbuznými), tým intenzívnejšie prežívajú úzkosť, ktorá sa spája už aj s predstavou toho, že kontakt sa znovu nevydarí, že sa nebudú mať o čom rozprávať, že nenaplnia očakávania svoje ani iných.
Je však pravdou, že aj človek s príznakmi sociálnej fóbie musí žiť v spoločnosti, stretávať sa s ľuďmi v práci, v obchode, na ulici. Ľuďom sa jednoducho nedá vyhnúť. To ho však natoľko vyčerpáva, že na ďalšie spoločenské kontakty nemá sily. Človek so sociálnou fóbiou často sám sebe nerozumie, nevie, prečo sa necíti v spoločnosti dobre, ale vie, že to tak je, a preto sa jej vyhýba. Je dobré, ak má rodinné zázemie, ktoré mu rozumie a vie ho v tomto pochopiť. Niekedy však ani najbližší nemajú pre takéto správanie pochopenie.
Ak človeka s takýmto problémom k spoločenskému kontaktu vyzývajú, kladie odpor. Kontakty odmieta aj v situáciách, ktoré sú pre iných prirodzené, nevyhnutné, dokonca ako "povinnosť" voči rodine. Ak je dlhodobo nútený, aby prekračoval svoju hranicu strachu zo spoločenského kontaktu, pod hrozbou, že stratí priazeň a lásku najbližších, spočiatku sa podrobí, ale postupne sa môže sa stať, že mu aj na najbližších prestane záležať. Uzavrie sa do seba a už nepomôže ani presviedčanie, ani nátlak, ani hrozby.
l l l
Milá Mária, uvedomujem si, že je pre vás ťažké zmieriť sa s tým, že manžel nechce ísť na stužkovú vášho syna. Iste máte predstavu, ako by ste všetci spolu oslávili túto udalosť. Iste si myslíte, že každá "normálna" rodina to tak urobí a všetci spolužiaci vášho syna tam budú mať oboch rodičov. Iba vy budete bez manžela, iba váš syn tam bude bez otca. Pravdou je, že to tak nemusí byť, možno tam budú aj iné ženy bez manželov a ich deti sa s tým vyrovnajú.
Budem rozumieť aj tomu, ak sa teraz rozhodnete byť "necitlivá" k potrebám vášho manžela, pretože si viem predstaviť, že nie je pre vás jednoduché zamyslieť sa nad tým, prečo tak silno odmieta zúčastniť sa na stužkovej.
Aj keď vám rozumiem, moja odpoveď je jednoznačná: Nenúťte manžela. Nechcite, aby išiel proti svojej vôli. A možno by som vám poradila, aby ste sa pokúsili stáť pri ňom aj v tejto chvíli, aby ste sa pokúsili synovi vysvetliť, že otec má právo sa rozhodnúť a neísť.
l l l
Ak prijmete moju radu, možno sa stane, že vám na stužkovej nebudú tiecť slzy smútku, ale slzy radosti, že sa vám i vášmu manželovi podarilo vychovať syna, ktorý sa o chvíľu postaví na vlastné nohy. Iste máte na tom zásluhu vy aj váš manžel.
Ak prijmete moju radu, možno manžel ocení, že mu dávate slobodu v rozhodovaní, a keď nebude cítiť tlak, oslabí sa jeho strach a bude vnímavejší k radosti.
Podľa mňa je to lepšie rozhodnutie ako vytrestať manžela, ale najmä seba, rozvodom.
