Japonská spoločnosť pôsobí veľmi detinsky. Takýto názor som už od cudzincov počul veľakrát. Spýtal som sa teda svojej ženy, ako na ňu zapôsobil reálny život v Japonsku. Potvrdila, že sú veci, ktoré môžu cudzincov priviesť k takémuto názoru. Začalo sa to už na letisku. Na dverách do výťahu pri východe z letiska je namaľovaný obrovský tučniak. Pred obchodom prešľapuje z nohy na nohu robot nadľudskej veľkosti v tvare káčera alebo iného milého zvieratka. Aj na obaloch mnohých potravín, dokonca aj na šunke, nájdete nakreslené infantilné postavičky.
Kedysi som si vôbec neuvedomoval, koľko je na verejných miestach kreslených maskotov. Keď sú zvieratká alebo smiešni ľudkovia namaľovaní na produktoch pre deti, je to pochopiteľné. V Japonsku sa to však prenáša aj do sveta dospelých. Napríklad aj informačné brožúry z radnice, ktoré prinášajú miestne nariadenia alebo upozornenia na rekonštrukciu v niektorej časti mesta, obsahujú pestrofarebné ilustrácie ako z detského leporela.
Japonsko je rozdelené na 47 prefektúr (okresov) a polícia v každej z nich má vlastného maskota. Pred vyše desiatimi rokmi, keď som pracoval pre jeden japonský časopis, som sa tejto téme venoval. Pýtal som sa, načo majú maskota, veď nie sú žiaden športový tím. Všetci jednomyseľne odpovedali: Chceme v občanoch umocniť pocit, že polícia je tu pre ľudí.
Od polovice osemdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov sa každá japonská spoločnosť zamerala na vytvorenie vlastnej obchodnej identity, na vylepšenie imidžu. V japonskej spoločnosti vládnu muži a kvôli systému založenému na hodnostnom zaradení rozhodujú starí muži. Obchodné spoločnosti už mali svoje logá, dizajn, ale v spomínaných rokoch sa snažili získať srdcia mladých. Veď kto hýbe trhom, kto míňa peniaze? V prvom rade mladá generácia a ženy. Preto obsadili viaceré pracovné pozície na oddeleniach styku s verejnosťou ženami. Vládol názor, že práve ženy by mali vytvoriť logo firmy, dizajn obalu, aby sa v ňom odzrkadlila ženská logika, cítenie a firmy by tak mohli účinnejšie osloviť klientov. Okrem toho začali obchodné spoločnosti s entuziazmom prijímať názory a nápady aj od ľudí zvonka. Do súťaže o nový názov alebo značku produktu sa mohla zapájať verejnosť, prispievali dospelí aj deti. Podľa mňa teda kreslení maskoti nemajú korene v manga kultúre, ale rozšírili sa práve po zmene stratégie onoho obdobia.
V týchto dňoch žije Japonsko dokonca škandálom okolo istého maskota. O-ZONE, hudobná skupina z Moldavska, ktorá odštartovala svoju kariéru v Rumunsku, žne práve teraz v Japonsku obrovský úspech s hitovkou "Dragostea Din Tei" (Ma Ya Hi... - iste tú pieseň z počutia poznáte). Spoločnosť, ktorá túto pieseň v Japonsku produkuje, prišla s nápadom vytvoriť pre ňu kreslenú postavičku. Maskotom v klipe je tancujúca mačka (po japonsky neko) zvaná Noma-neko. Produkčná spoločnosť sa chystala vyťažiť z popularity piesne aj predajom tovaru a suvenírov s postavičkou Noma-neko. Vyskytol sa však vážny problém. Návštevníci jedného z množstva internetových chatov si svojho času vytvorili s použitím zátvoriek, čiarok, bodiek a inej interpunkcie nachádzajúcej sa na klávesnici počítača postavičku mačky, na ktorú sa nová Noma-neko veľmi nápadne podobá. Účastníci chatovej komunity sú pobúrení. Vzrušene si bránia "svoju mačku" a tvrdia, že im ju produkčná firma ukradla.
Možno si pomyslíte, že na nejakej kreslenej mačke nezáleží. V týchto dňoch sa však stupňuje tlak na produkčnú spoločnosť, dokonca sa na nete vyskytli aj vážne vyhrážky. Prezidentovi spoločnosti sa vyhrážajú vypálením domu, ostatným dôležitým ľuďom spoločnosti dokonca smrťou. Polícia už prípad vyšetruje a spoločnosť pre istotu zastavila úsilie získať monopol na postavu mačičky Noma-neko.
Ako vidíte, chutné kreslené postavičky, ktoré dokážu zarábať obrovské peniaze, môžu byť v konečnom dôsledku aj nebezpečné. Biznis je biznis, a tam sa končí detstvo aj naivita.
Autor: Masahiko
