Keď Spoločnosť pre plánované rodičovstvo spoločne s psychológom Ivanom Lukšíkom pripravila dotazníky, preverujúce znalosti sexuálnej výchovy detí na druhom stupni, mnohých pedagógov pobúrila, či aspoň zarazila otázka o masturbácii a niekde dokonca žiadali súhlas rodičov, že ôsmaci môžu vyplniť takýto intímny dotazník. Vo svete problém nemajú a prístupnou formou vysvetľujú deťom, že nejde o nič zvráteného ani neslušného, ale o jeden z bežných prejavov ľudskej sexuality. Viac o téme a konferencii nájdete na www.rodicovstvo.sk

Kvalitná sexuálna výchova zďaleka nie je len o učebnici. Najdôležitejší je osvietený učiteľ, pretože predmet nezahŕňa len fakty, ale aj množstvo vecí, ktoré sa do knihy vtesnať nedajú. Má rozprávať o vzťahoch, partnerstve a láske, teda veciach jedinečných, ktoré majú nekonečne veľa podôb.

Michal Viewegh, jeden z najpopulárnejších českých spisovateľov, istý čas pôsobil ako učiteľ a školské prostredie často zobrazuje aj vo svojich románoch. V jednom z nich opisuje kolegyňu, ktorá mala na starosti sexuálnu výchovu. Zobrazuje ju ako ženu, ktorá otvorenými rečami o sexe privádza do rozpakov žiakov aj kolegov a neustále má vrecká plné kondómov. Je to klišé, ku ktorému máme mnohí tendenciu skĺznuť, keď si predstavujeme učiteľku, ktorá s chuťou vyučuje tento predmet.

Keď psychológ Ivan Lukšík rozprával o stave sexuálnej výchovy na Slovensku, niekoľkokrát menoval zvolenskú učiteľku Lenku Rovňanovú. Ako bielu vranu v slovenskom školstve, ktorá vlastne ako jediná naozaj vyučuje sexuálnu výchovu. Lenka Rovňanová skutočne žije pre svoj predmet, Vieweghovmu opisu je však na hony vzdialená. Je to jemná, kultivovaná blondína, ktorá na tomto poli vykonáva priekopnícku prácu. Rozpráva miernym hlasom, nad každou vetou sústredene premýšľa, je vzdelaná a nesmierne ľudská. V jej podaní nie je sexualita nič temného a lepkavého, ale krásna a dôležitá vec.

Vlčia tma dospelých

Nečudo, že o sexuálnu výchovu, ktorá sa na zvolenskej zéeške vyučuje ako samostatný predmet v rámci povinne rozširujúcich hodín, je veľký záujem. Väčší než o náboženskú výchovu, čo na Slovensku zďaleka nie je samozrejmosťou.

Je za tým kus práce jednak učiteľky, ale aj vedenia školy a rodičov, lebo ako Lenka Rovňanová zdôrazňuje, ak sa pedagóg nestretne s ich pochopením a podporou, pracuje sa mu v tejto oblasti veľmi ťažko. Slovenským špecifikom totiž je, že koľko je škôl, toľko je interných školských politík. Každá škola má osobitné problémy súvisiace s regiónom, v ktorom sa nachádza, a tak je niekde situácia napriek učebným osnovám nepriechodná.

Lenka Rovňanová učí nielen deti, ale pomáha vzdelávať aj pedagógov. Úzko spolupracuje aj so Spoločnosťou pre plánované rodičovstvo, pomáhala preto distribuovať dotazníky po stredoslovenskom regióne. V teréne si len overila, aké obrovské rozdiely v rámci Slovenska existujú.

"Vo Zvolene a okolí nebol problém, lebo som oslovila ľudí, s ktorými pravidelne spolupracujeme. Keď sme však prišli do niektorých vidieckych škôl, nastali problémy, stretli sme sa s odmietavým postojom vo vedení školy aj u učiteľov, že otázky v dotazníkoch sú neprípustné. Je však veľmi krátkozraké domnievať sa, že ôsmak nemá dostať informáciu o masturbácii, veď deti masturbujú od útleho veku. Je to ignorácia ich potrieb a aj z výskumu vyplynulo, že chcú hovoriť aj o takýchto 'sporných' otázkach. Deti nie sú asexuálne bytosti a potrebujú o týchto témach hovoriť, získať odpovede na otázky a my dospelí sme asi slepí, ak to nevidíme."

Sexualita kontra viera

Na rozpakoch nad sexuálnou výchovou sa podľa Lenky Rovňanovej podpisuje najmä nevedomosť, neistota a neinformovanosť. A obavy rodičov, že škola chce deti učiť čosi neprípustné. "Na našej škole sme spoločne urobili kus práce. Keď sme začali so sexuálnou výchovou, pozvali sme rodičov, aby sme ich informovali o obsahu, formách a metodikách výučby, lebo otázka dnes už nestojí, či učiť sexuálnu výchovu, ale ako ju učiť. Rodičia teda vedia, o čo ide, mali možnosť vyjadriť sa a dôverujú nám."

Problémy nie sú ani s veriacimi, na zvolenskej škole nie je zvláštnosťou, že deti navštevujú oba predmety, teda aj náboženstvo.

"Samozrejme, čo sa týka niektorých sporných otázok, ako je homosexualita, masturbácia, predmanželský sex, to budú vždy trecie plochy. My však pri vyučovaní vychádzame z toho, že deti majú právo na informácie, teda aj v duchu viery. Nikdy nespochybňujem hodnoty viery, ale vediem deti k dialógu o hodnotách a k tolerancii. Bohužiaľ, na hodinách náboženskej výchovy to tak vždy nie je. Niektorí katechéti poukazujú na to, že neveriaci nie sú dobrí, že otvorené a kultivované vyučovanie o sexualite je nevhodné. Mrzí ma to, lebo by bolo na prospech detí, keby aj z druhej strany dostali informáciu, že ako ľudia sme rovnocenní a mali by sme sa akceptovať a tolerovať."

Jeden prezervatív, prosím

Na hodinách Lenky Rovňanovej sa deti učia aj praktické veci. Deviataci napríklad majú za úlohu navštíviť v meste lekárne a zistiť dostupnosť ochranných prostriedkov, ktoré sú na lekársky predpis a ktoré nie, koľko stoja a ako sa používajú. Alebo dostanú za úlohu kúpiť prezervatív, aby zistili, či majú zábrany vyžiadať si ho a tiež, s akou reakciou sa stretnú.

"Potom na hodinách diskutujeme o pocitoch a skúsenostiach. Zo strany predavačov a magistier sa stretávajú prevažne s podpornými reakciami. Snažia sa im vyjsť v ústrety, poradiť, vysvetliť. Pýtajú sa, na čo to potrebujú a sú príjemne prekvapení - naozaj sa o tomto v škole rozprávate?"

Takéto praktické cvičenia nevedú k tomu, že deti majú prezervatív hneď použiť, ale aby neboli zaskočení, keď príde tá pravá chvíľa a vedeli sa chrániť.

Aj Spišiaci sa milujú

Najkomplikovanejšia situácia s presadzovaním sexuálnej výchovy je na východnom Slovensku, napríklad na religióznom Spiši. Aj tu však pracuje zanietená koordinátorka, stredoškolská učiteľka Slávka Džačovská, a jej skúsenosť je jednoznačná. Či sa to niekomu páči, alebo nie, mládež aj tu žije sexuálnym životom.

"Do práce dochádzam autobusom a tam počujem všeličo, aj keby som nechcela. Nekomentujem, ale keď si vypočujem hlášku - včera bola diskotéka na p..., lebo som si neza..., je jasné, že sexuálna výchova je viac než na mieste. Že nestačí, aby raz do roka prišiel na školu gynekológ a rozdal vložky, prípadne prezervatívy a letáčiky, ako sa chrániť, ale že s mladými ľuďmi treba rozprávať. Pretože už aj pätnásťroční riešia problémy ako dospelí. Naopak sexuálne a partnerské vzťahy a intimita je oblasť, ktorá ich práve v tomto období začína najviac trápiť a zaujímať. No keď chýba diskusia a informácie, spúšťa sa promiskuita a končí sa to nákazami, neplánovaným tehotenstvom a potratmi. Pritom mladí ľudia chcú diskutovať, za rozhovor a záujem sú veľmi vďační. Spočiatku sa možno hanbili, no dnes mi už dôverujú, som pre nich bútľavou vŕbou a prichádzajú za mnou s problémami, o ktorých nepovedia ani rodičom. Vedia, že im poradím, prípadne dám kontakt na odborníka, ktorý im pomôže."