ANDREA BUČKOVÁ je vzdelaná a sebavedomá žena, ktorej prednášky o domácom násilí, stereotypoch a diskriminácii žien v rómskych komunitách vyvolávajú rozporuplné reakcie, občas aj pobúrenie mužských poslucháčov. Vyše desať rokov sa venuje rómskym ženám, snaží sa o ich emancipáciu, uvedomenie si a ocenenie samých seba a o prebudenie ich záujmu o verejné veci. Neprajníkom odkazuje - nejde o búranie tradícií, iba o pozitívne formovanie osobnosti žien, aby neboli tak pod vplyvom tradícií.

Ste slobodná matka, vysokoškolsky vzdelaná. Ako to vníma rómska komunita?

Rozprávali sme sa s kamarátkami, ktoré odišli študovať, že sme akoby medzičlánkom. Sú situácie, keď z pozície komunity už nie som ,ich', ale stále nie som vhodná pre väčšinovú spoločnosť. Nástup na vysokú školu spoločnosťou okolo mňa výrazne nepohol, priestorom na dlhé polemiky sa stalo, až keď som počas štúdia otehotnela. Mnohí si mysleli, že sa už do školy nevrátim, iní zase, že aj keď študujem, cigánske správanie - rómipen, teda rómskosť, vo mne ostalo. Komplikovanejšie bolo, keď sa museli stotožniť s tým, že budem slobodnou matkou. Takéto ženy sú v rómskej komunite vnímané ako zraniteľnejšie, nemajú ochranný štít. Mojím argumentom je, že radšej ostať slobodnou, ako mať muža, ktorý akoby nebol, je len reprezentatívno-autoritárskym článkom, je videný a ostatní si môžu povedať - máš muža, si zaradená, patríš medzi nás.

Aké je postavenie rómskej ženy, dievčaťa v komunite?

Rôznorodé, závisí to od povahy ženy, od prostredia, v ktorom žije. Postavenie ženy vychádza z tradícií, stereotypy sú zjavné. Ženy sú vnímané ako matky, ktorých úlohou je starať sa o deti, manžela. V osade sa dvanásťročné dievčatá starajú o súrodencov, varia, pomáhajú s vedením domácnosti. Vo veku, keď som ja študovala, ony už vychovávajú svoje dieťa. Nikto sa nepozastaví nad tým, ak muž kráča pred ženou, jeden rómsky líder mi vysvetlil, že tým dáva najavo nielen svoju dominantnosť, ale že je pripravený chrániť manželku ako štít. Rómska žena sa stretáva s dvojitou až trojitou diskrimináciou - pretože je žena, pretože je rómska žena a ešte ovplyvňovaná tradíciami.

Rómska žena má podľa vašich prednášok podriadené postavenie, no má rozhodujúcu úlohu.

Môže sa zdať, že si to odporuje, ale otec v rodine nefunguje ako výchovný faktor. Žena sa plne stará o deti, otec predstavuje autoritu. Pýtali sme sa žien, akú úlohu má otec v rodine, odpovedali, že nesie zodpovednosť. Otázkou je, akú. Prístup otca je rezervovanejší, zaujímavé preto je, že vzťah otca a syna je silný, možno to súvisí s hrdosťou otca, že má syna.

Ak je úloha otca formálna a deti vychováva matka, prečo sa nedarí zmeniť výchovné modely dievčat a chlapcov?

Otec je živiteľ rodiny, ochranný štít a reprezentant, ale na druhej strane hýbe lankami a rodinu ovplyvňuje. Poznám príklad, keď dievča skončilo základnú školu, malo šancu pokračovať na strednej, no otec nedovolil. Namiesto školy s maturitou ju poslal na učňovku, hoci matka nesúhlasila. Dievča neskončilo ani tú, otehotnelo.

Vy ste ako dcéra pociťovali obmedzenia voči rovesníkom - chlapcom?

Často som ja aj kamarátky v tínedžerskom veku dostávali rôzne zákazy. Keď sme sa pýtali, prečo, dostali sme odpoveď, že dievča môže priniesť domov brucho. Keď som sa ako staršia otca spýtala - ja som mohla priniesť brucho, ale tvoj syn mohol aj nevestu s bruchom - neodpovedal. Nie že by sa synovi viac verilo, skôr sa mu viac prepečie. Dievča nesie zodpovednosť za nenarodené dieťa, to je jeden z faktorov tradícií. U rómskeho chlapca nie je potrebou ani ustrážiť, koľko má vzťahov, búrlivý život prispeje k jeho reputácii. U olašských alebo maďarských Rómov sú ešte prísnejšie tradície, vo väčšej miere dodržiavajú zvykovú normu panenstva.

Na Slovensku sa už dokazovanie panenstva nedodržiava?

Uvidíme, spúšťame prieskum Virginity survey, prebehol už v Maďarsku, Macedónsku, na Ukrajine, teraz nastupuje Bulharsko a Slovensko. Zatiaľ môžem povedať, že v komunitách v Banskej Bystrici a okolí sa princíp dodržiavania či deklarovania panenstva pred rodinou budúceho manžela či pred celou komunitou nedodržiava.

Ako sa môže dieťa, ktoré končí základnú školu, vymaniť z tohto prostredia?

Rozhodujúcu úlohu na smerovanie dieťaťa má rodina. Potom je tu komunita, kamaráti. Môj otec a matka nekompromisne rozhodli, že pôjdem na školu, ktorá sa končí maturitou. Polemiky o štúdiu za kaderníčku neprichádzali do úvahy, otec vyhlásil - máš na viac, ideš na ekonomickú. Samozrejme, to rozhodnutie sa nedá porovnať so súčasnosťou, pokiaľ ide o financie. Moji rodičia sa snažili, aby sme mali vzdelanie.

Dnes by sa otec z finančných dôvodov rozhodol pre učňovku? Narážate na sociálnu reformu?

Nehovorím len o sociálnej reforme, hoci sa výrazne podpisuje na rozmachu chudoby. Podporné dotácie pre deti na školách na stravu či štipendiá nie sú systémovým riešením. Náklady na štúdium stredoškoláka sú oveľa vyššie. Pre rodinu, ktorej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, je prijateľnejšia cesta s menšími nákladmi. A navyše rodičia i deti hovoria, že aj keby mali ,papier', prácu si nenájdu. Nepovažujem to za alibizmus, sú obklopení skutočnými prípadmi. Nestotožňujem sa s tým, ale snažím sa pochopiť, prečo sa usilujú byť rýchlo ekonomicky nezávislí od rodičov - chlapci pomáhajú na stavbách, zbierajú zberné suroviny, dievčatá si zakladajú rodiny.

Ak šanca vymaniť sa z komunity stojí najmä na rodičoch, ako môže pomáhať štát?

Poviem príklad - prečo sme začali robiť programy priamo v jednej z komunít, prečo nie niekde v centre vzdialenom čo len pätnásť minút autobusom? Pretože by bol problém deti na voľnočasové aktivity dopraviť. Dá sa ísť aj pešo, ale vieme, ako by dochádzku ovplyvnilo počasie, a nám ide o to, aby začali chodiť pravidelne, motivovalo ich to a formovalo ich osobnosť. Verím, že deti pri týchto aktivitách začnú premýšľať, zostane to v ich podvedomí.

So ženami ste začali pracovať s nácvikom základných zručností - napríklad domáceho hospodárenia. Dnes robíte programy pre rómske líderky. Prečo ten skok?

Začiatky boli mostíkom, ako nájsť k ženám cestu. Začali sme s tým, o čo mali záujem. Nešlo však o stereotyp - ideme hovoriť o varení, tak budeme hovoriť so ženami. Išlo skôr o výmenu informácií, ako pomôcť rodine, ktorá je mnohodetná a jej príjem sa nemení, vyvážiť stravu, postarať sa, aby mali deti jedlo od pondelka do nedele, nielen, keď sa vyplácajú dávky. Na stretnutiach sme stále počúvali - máme záujem o prácu, ale nevieme, ako sa o ňu uchádzať. Ďalší program bol preto o tom, čo všetko potrebuje žena, aby sa zamestnala. Vtedy sme sa prvýkrát dotkli toho, o čom celá spoločnosť nerada rozpráva - vzťahov medzi mužmi a ženami, od domáceho násilia po týranie detí.

Ako reagovali partneri žien na vaše kurzy?

Keď sme mali v Sásovej prvé stretnutie so skupinou žien z Banskej Bystrice a okolia, začali muži nakúkať dnu. Najskôr cudzí, potom manželia, druhovia. Hovorili, že aj oni chcú také sedenia, pýtali sa, prečo je to len pre ženy, čo im chceme narozprávať. Niektorí to brali vážne, iní so smiechom. Pre ženy to bol priestor, aby sa začali angažovať, vytvorili si chvíľku pre seba, nemuseli sa venovať deťom, manželovi.

Hovoríte, že rómske ženy sa po kurzoch začali zaujímať o život majority. Je však väčšinová populácia pripravená na aktívnych Rómov, pracuje sa s ňou?

Práca s majoritou nie je o nič menej dôležitá. Časť populácie vníma a zdôrazňuje potrebu aktívnych Rómov, vidia nás ako rovnocenných, ale sú ľudia, ktorí aktívnych Rómov prehliadajú. Ak otvoríte noviny, zapnete rádio či televíziu, všade zdôrazňujú potrebu aktivity samotných Rómov, možno z toho usúdiť, že taká je spoločenská potreba?

V rodinách je rozšírené aj domáce násilie. Ako pomerne účinné sa ukazujú nové zákony, podľa ktorých násilie môže oznámiť ktokoľvek, násilník môže skončiť vo väzbe alebo so zákazom priblížiť sa k bytu obete. Dajú sa uplatniť aj v rómskej komunite?

Dajú, dôležité však je, ako sa so ženou a deťmi pracuje ďalej. Dnes takmer vždy končí pri otázke - ako budem potom existovať, ako sa postarám o rodinu, kam pôjdem? A tiež ako bude moje rozhodnutie vnímať rodina? Tieto faktory majú podiel na tom, že žena málokedy nájde silu odísť. Ako veľký krok vpred vnímam, že sa o tomto probléme začalo hovoriť, chceli sme dostať do povedomia, že sa týka každého, že zodpovedný je aj svedok násilia a chceli sme, aby ženy vedeli, aké majú možnosti. Nepísané pravidlá dovoľujú mužovi zbiť ženu, najčastejším dôvodom je žiarlivosť. Ženy vedia alebo vycítia, že ak porušia pravidlo, dôjde ku konfliktu. V rómskej komunite zriedka vidno ženu rozprávať sa s mužmi, je to exaktný príklad podozrenia z nevery.

Česká Medzinárodná organizácia pre migráciu od schválenia sociálnej reformy monitoruje situáciu slovenských Rómov. Tvrdí, že život Rómov sa zhoršuje, dokonca hovoria o obchode so ženami, ktorý sa objavuje.

Rodina bola predtým súdržnejšia, nech sa stalo čokoľvek, združila sa a každému pomáhala, nebolo my a ostatní, len my všetci spolu. Teraz ekonomická situácia nedovoľuje myslieť na ostatných rovnako, ako na seba a najbližšiu rodinu. Status rodín klesá takým tempom, že to, čím sme sa mohli oproti nerómskej spoločnosti chváliť, že sa nás netýka, teda prostitúcia či úžerníctvo, sú veci, ktoré sa teraz začali na nás lepiť. Nehovorím, že prostitúcia prišla so sociálnou reformou, ale začala sa rozširovať, keď životná úroveň výrazne klesla. Pri predošlom systéme dávok, aj keď boli jediným zdrojom príjmu, sa to dalo zvládnuť, po zmene sociálnej politiky nastal rýchly prepad.

Ministerstvo práce verí v silu aktivačných prác, ktoré pomáhajú zvyšovať dávku a postupne viesť k zamestnaniu.

Áno, ľudia si obnovia pracovné návyky, k nám do komunitného centra chodia takí, ktorí sú nezamestnaní od roku 1990, mesačne odpracujú 40 hodín, zvyknú si na pracovné tempo. Možno to zlepší kvalitu ich života tým, že si začnú upratovať, starať sa, ale čo ďalej? Ako im to pomôže zaujať zamestnávateľa, ak nie sú vytvorené pracovné príležitosti? Strategické podniky v Banskej Bystrici znižujú počet zamestnancov. Kultúrne združenie Rómov Slovenska začalo aktivačné práce s 50 ľuďmi, teraz ich máme 60, z nich sa vlani zamestnalo asi šesť, väčšinou na sezónne práce alebo pri stavbách. Po skončení práce ich prepustili.

FOTO - vladimír settey a ARCHÍV A. B.