Podrobnejšie záznamy o pandémii, čo zachvátila Európu, Severnú a Južnú Ameriku a Rusko, sú z rokov 1729 až 1733. Vírus sa šíril z Ruska.

Ďalšie pandémie boli v rokoch 1761 až 1762 a v 1781. Pôvodcom vírusu bolo opäť Rusko. Chrípka sa rozšírila do Európy, Indie, Severnej Ameriky. Vírusy chrípky, ktoré sa dnes považujú za ľudské, vznikli z vtáčích vírusov.

Člen Predsedníctva Slovenskej akadémie vied Fedor Čiampor tvrdí, že ani jedno storočie nebolo bez chrípkovej pandémie. Najničivejšou bola tzv. španielska chrípka v rokoch 1918 až 1920, na celom svete zomrelo od 20 do 40 miliónov ľudí.

Svoje meno získala preto, lebo Španielsko postihla najviac a zabila tam 8 miliónov ľudí.

Najväčšia úmrtnosť bola medzi mladými ľuďmi od 20 do 25 rokov, starších postihla menej. Podľa vedcov to bolo preto, že v čase prvej svetovej vojny boli práve mladí ľudia najviac vystavení zhromažďovaniu, kým starší ľudia a deti boli izolovaní.

"Epidémia pravdepodobne prišla z USA a priniesli ju vojaci," povedal Čiampor. Podľa neho sa pod vysokú úmrtnosť podpísal aj zlý zdravotný stav obyvateľstva a zlé hygienické podmienky.

Odvtedy sa poznatky o chrípke rozšírili, zlepšila sa imunita ľudí, o čom svedčí aj klesajúca úmrtnosť v ďalších pandémiách, ktoré nasledovali po roku 1920. Posledná pandémia bola v roku 1997. Bola to však tzv. laboratórna pandémia, pretože ju spôsobil vírus, ktorý unikol z laboratórií v Rusku. Vedecké časopisy neudávajú, koľko ľudí na chrípku vtedy zomrelo.

Najčastejším ohniskom nákazy je Rusko a ázijské krajiny. Podľa vedcov je to tým, že v Číne a na Sibíri je zvykom chovať hydinu, kačice a prasatá na veľkých plochách. Kačica je prirodzený rezervoár vírusov chrípky, ktorý neochorie, ale produkuje vírus. Hydina, naopak, ochorie a zahynie.

Napríklad deti vo Vietname ochoreli na vtáčiu chrípku potom, ako im do materskej škôlky doviezli kurčatá z farmy, s ktorými sa hrali. "Je to ich prirodzený spôsob života," vysvetlil Čiampor.

Vtáčí vírus chrípky, ktorý izolovali v Hongkongu a ktorý doteraz v Ázii zabil okolo 60 ľudí, je podľa vedcov časovaná bomba. V prípade, že zmutuje, môže spôsobiť ďalšiu pandémiu. Nedá sa predpokladať, kedy k tomu dôjde. (dro)