Peniaze, ktoré naši vedci získajú zo zahraničných grantov, na prístroje ísť nemôžu. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Robiť vedecké výskumy sa na Slovensku veľmi nedá. Slovenskí vedci síce môžu byť objaviteľmi, ale v zahraničných laboratóriách. U nás totiž na špičkové laboratórne pracoviská nie sú peniaze. Z peňazí Slovenskej akadémie vied prístroje nekúpia - jej rozpočet je taký malý, že osemdesiat percent z neho ide na platy. Zahraničné granty sa nákupu špičkových prístrojov netýkajú.
Šéf Slovenskej akadémie vied Štefan Luby hovorí, že svetové objavy robia aj naši vedci, ale keďže peniaze sú dôležité, robia ich skôr v rámci medzinárodných skupín. Využívajú najmä veľké európske laboratóriá, vlani mali 140 projektov Európskej únie. Výskum vo farmaceutickej oblasti je podľa neho nad naše finančné možnosti, lebo si vyžaduje veľké množstvo skúšok, laboratórnych a klinických testov.
"Ak má niektorý z výskumných ústavov Akadémie vied Českej republiky na prístroje, laboratóriá okolo 4 až 5 miliónov českých korún, naše ústavy majú 300- až 400-tisíc slovenských korún. Virologický ústav je jeden z najväčších a má okolo 600-tisíc na rok. To je zúfalá suma," hovorí Fedor Čiampor z Virologického ústavu.
Peniaze na výskum získavajú vedci jedine z grantov, predovšetkým zahraničných. Vo svete zo sto žiadostí uspeje 5 až 15 percent. Domáce granty sú oproti svetovým veľmi nízke. Monika Muchová z Akadémie vied ČR tvrdí, že aj českí vedci zháňajú peniaze z grantov, kde sa len dá a musia chodiť do zahraničia.
V minulosti sa často hovorilo, že slovenskí vedci si musia literatúru kupovať za vlastné. Neplatí to celkom, lebo z takých nízkych platov, aké majú, si ju zaobstarať nedokážu. Podľa Čiampora keď ešte nebolo euro, doktorand v Belgicku mal mesačne 120-tisíc korún, u nás 7 800 korún. Belgická a slovenská koruna bola jedna k jednej. (rf)
Ako je to s peniazmi na vedu a výskum
Rozpočet Slovenskej akadémie vied
2005 1,481 miliardy korún
2006 1,5 miliardy (plán)
2007 1,492 miliardy (plán)
2008 1,540 miliardy (plán)
Rozpočet Akadémie vied Českej republiky
2004 6,02 miliardy českých korún
* Z rozpočtu Slovenskej akadémie vied ide 70 až 80 percent na mzdy, zvyšných 20 až 30 percent na výskum, nákup prístrojov, literatúry, údržbu, prevádzku. V ekonomicky vyspelejších štátoch ide na výskum najmenej 50 percent rozpočtu vedeckej akadémie. Na vedu a výskum ešte prispievajú granty - okrem zahraničných aj domáce, ale sú to nezaručené príjmy. Na Slovensku existuje Agentúra pre vedu a výskum, vysoké školy a Slovenská akadémia vied má agentúru Vega. Financovanie projektov sa pomaly rozhýbava aj cez tieto agentúry.
* Na budúci rok by malo ísť na vedu a výskum (rozpočet akadémie vied, rozpočet na vedu na univerzitách, všetky grantové organizácie) zhruba 7,4 miliardy, čo je asi 0,49 percenta HDP. V Česku sa zvykne každý rok na vedu a výskum vyčleniť do 0,7 percenta HDP, v Slovinsku 1,7 percenta, vo Fínsku 1,8 percenta, v USA a Japonsku 2,8 až 3 percentá HDP (v prípade USA a Japonska ide o desiatky až stovky miliárd dolárov).
(rf)
Americkí vedci zrekonštruovali chrípkový vírus
Americkí vedci zrekonštruovali chrípkový vírus, ktorý spôsobil pandémiu v rokoch 1918 až 1920. Štúdiu, v ktorej predstavili posledné tri gény vírusu, publikovali začiatkom októbra v odbornom časopise Nature.
Nájdený genóm vírusu je dôkazom toho, že chrípkový vírus z roku 1918 pochádza z takéto predchodcu, ktorý najprv infikoval vtáky.
Pre genetický materiál, ktorý použili na rekonštrukciu vírusu, cestovali vedci na Aljašku. Tam pochovávali ľudí, ktorí po prvej svetovej vojne umreli na chrípku. Keďže vírus vydrží pri teplote mínus 20 stupňov Celzia, vedci predpokladali, že v tkanivách ľudí nájdu potrebný genetický materiál. Na výskum použili tkanivo pľúc obete.
"V tomto prípade je príroda bioteroristom," povedal hlavný autor štúdie vedec Jeffery Taubenberger.
Podľa niektorých vedcov publikovanie kompletného poradia genonómu dáva bioteroristickým skupinám všetky informácie, ktoré potrebujú na zostrojenie ich vlastnej verzie vírusu.
(dro)
