svetovej literatúry.
Nenapísal toho veľa. Štyri romány, jednu knihu poviedok, tri divadelné hry. K tomu ešte dva zväzky spomienok, trojdielny denník a neobvyklý knižný rozhovor. Dnes ho vďaka českej verzii pod názvom Testament (Revolver Revue, Praha) zoženiete aj u nás. Hoci takmer paralelne slovenské vydavateľstvo Kalligram pripravilo jeho román Ferdydurke, lepším prvým vstupom do Gombrowiczovho sveta je práve táto kniha.
Čo je na knihe rozhovorov neobvyklé? Napísal ju sám autor. Testament vznikol na objednávku istého parížskeho vydavateľstva, v ktorom v polovici 60. rokov vychádzali rozhovory s prominentnými dobovými umelcami a intelektuálmi. Keď sa Gombrowicz v tom čase presťahoval z argentínskeho exilu do Európy a získal prestížnu literárnu cenu, spisovateľ Dominique de Roux bol poverený vyspovedať ho.
Aj sa stalo, no návštevy komplikovali Gombrowiczove záchvaty (bol silný astmatik), jeho obavy zo skreslenia myšlienok v cudzom jazyku a fakt, že jeho diela neboli v tom čase známe (čo vo väčšine krajín platí dodnes). A tak vznikla dohoda, že rozhovor spíše sám, v poľštine a jeho kolega mu s tým pomôže.
Písal sa rok 1967. Gombrowicz mal po šesťdesiatke a rozhodol sa urobiť svoj závet. Kostru knihy preto tvorí vysvetľovanie vlastnej poetiky, pomedzi ktoré sa preplietajú obrázky z osobného života. Tým, ktorí váhajú pri ktorom diele začať, ponúka okrem detailného analyzovania aj stručný návod: "Ferdydurke je určitou paródiou filozofického románu vo Voltairovom štýle, Trans-Atlantik paroduje starosvetskú rozprávku, Pornografia nadväzuje na dobrácky poľský 'vidiecky román' a Kozmos je tak trochu detektívka. Moje divadlo paroduje Shakespeara."
Testament sa však číta veľmi dobre aj bez znalosti spomínaných kníh, pretože Gombrowicz dokáže byť ironický, úprimný a presný zároveň. Vidí veci, i seba z nadhľadu: "V živote som bol matný, nijaký, bezradný, vydaný napospas anarchii. Na papieri som chcel byť skvelý, zábavný, triumfujúci, ale predovšetkým očistný. Nezmohol som sa však na viac ako paródiu. Paródiu skutočnosti a paródiu umenia," vysvetľuje, prečo začal písať.
Na prvý pohľad sú mnohé jeho názory jasná provokácia. Napríklad s obľubou hlásal, že človek sa môže stať "duchovne slobodný len vtedy, keď sa odtrhne od svojej vlasti, aby ho svet mohol porodiť po druhý raz". Takéto vety sa stále počúvajú ťažko nielen tým, ktorých zmietajú nacionalistické vášne či patriotizmus.
Pochopiť, prečo Gombrowicz patrí medzi najoriginálnejších autorov, sa dá aj z jeho divadelných aktivít. Hlavnou hrdinkou svojej hry Yvonna, princezná burgundská spravil vyslovene odpudivú dievčinu. Potom nechal kráľa, proti všetkým zákonom logiky a prírody, aby sa do nej zaľúbil. Keď sa Yvonna objaví po jeho boku, postupne sa obnažujú všetky nedostatky a hriechy dvoranov a tí nakoniec musia svoje zrkadlo zabiť, aby sa "očistili".
Veľmi výstižné. A nadčasové.
OLIVER REHÁK
