Iracké noviny vyšli so Saddámom na titulke. FOTO - REUTERS
V Bagdade by sa dnes mal začať proces storočia. Tak mnohí právnici označujú súd s bývalým irackým prezidentom Saddámom Husajnom a jeho siedmimi spoločníkmi. Saddám bude prvým lídrom arabského sveta, ktorý sa postaví pred sudcov vybraných z vlastného národa. Dostane tiež šancu brániť sa. Toto svojim odporcom nedovolil. Dával ich bez súdu mučiť a zabiť.
Proces so Saddámom vzbudzuje rovnaký záujem sveta ako norimberský proces či súd s Adolfom Eichmannom. Časť z neho zrejme bude vysielať televízia, časť bude tajná, pretože mnohí svedkovia sa boja pomsty Saddámových ľudí. Tak ako Eichmann aj Saddám bude zrejme sedieť za nepriestrelným sklom. Miesto procesu je utajené, mimoriadnu ochranu má aj päť sudcov.
Saddámov právny tím celý proces spochybňuje. Tvrdí, že nemal čas na prípravu ani priestor na súkromie na rozhovory s klientom. Obavy o spravodlivosť procesu majú aj ľudskoprávne organizácie, pre veľkú časť Západu je neprijateľné aj to, že Saddám môže dostať trest smrti. Hovorí sa, že podobne ako Miloševiča by ho mal radšej súdiť medzinárodný súd. Iračania však hovoria, že ubližoval im a oni majú právo ho súdiť.
Saddám zatiaľ podľa svojich právnikov sedí vo väznici, študuje Ženevskú konvenciu, ktorú za svojej vlády považoval za zdrap papiera, a študuje, ako sa v Haagu bránil Slobodan Miloševič. Je stále presvedčený, že je vládcom Iraku a celý súd je nelegitímny, lebo krajinu okupujú Američania. Brániť sa zrejme bude tým, že o krvavých masakroch proti šiitom a Kurdom nič nevedel a všetko, čo sa stalo, bola len nadpráca jeho verných.
Hoci viacerí irackí lídri priznávajú, že priame dôkazy v niektorých kauzách skutočne neexistujú, prípad, pre ktorý predstúpi pred súd dnes, je jasný. Masakra v šiitskej dedine Dudžail sa konala so Saddámovým vedomím, našli sa aj rozsudky smrti, ktoré vlastnoručne podpísal účastníkom atentátu na svoju osobu.
Právni experti tvrdia, že tento "menší" Saddámov zločin je vhodným začiatkom série súdnych procesov, ktoré exdiktátora čakajú. Tak ako Al Caponeho chytili na daňové podvody, Saddáma môže stáť krk už tento masaker. Ak ho uznajú vinným a odsúdia na smrť, odvisne najneskôr tridsať dní od rozsudku. Nemusia ho ani súdiť za chemické útoky na Kurdov či za inváziu do Iránu alebo Kuvajtu.
Iračania sú v názore na proces rozdelení: jedni ho odmietajú ako zmanipulovaný, iní by Saddáma zastrelili rovno a bez súdu. Málokto z nich Saddáma skutočne zbožňoval, skôr sa im nepáči, že ho budú súdiť sudcovia vycvičení Američanmi a Britmi. To platí aj pre okolité štáty, ktoré za Saddámom tiež príliš neplačú, aj keď sa im páčilo, ako sa vysmieval do očí medzinárodnému spoločenstvu. "Arabi vnímajú tento proces ako výsledok nelegálnej invázie a protizákonného zvrhnutia. Myslia si, že aj keď Saddáma budú súdiť vlastní, je to porušenie medzinárodného práva," povedal denníku Middle East Daily libanonský analytik Faríd Chazín.
Arabisti oslovení agentúrou AFP však hovoria, že proces so Saddámom je ďalším zdvihnutým purpurovým palcom (purpurovou farbou označovali voličov pri prvých voľbách). Vyčistí atmosféru, možno prinesie aj nové konflikty, ale okolitým diktátorom ukáže, ako môžu skončiť.
V šiitskej dedine pochybujú, či mali ísť proti diktátorovi
Plán zabiť irackého prezidenta Saddáma Husajna bol jednoduchý. Bolo do neho zapojených šesťdesiat mužov verných šiitskej strane Dava. Všetci boli z dediny Dudžail. Zbrane a peniaze im poskytol Irán. 8. júla 1982 osemčlenné komando strieľalo na auto, v ktorom mal ísť Saddám. Lenže vtedajší prezident si v poslednej chvíli sadol do iného auta. Nasledovala represia, na ktorej konci bolo 150 mŕtvych.
Po atentáte Republikánske gardy Dudžail obkľúčili, budovy zrovnali so zemou a zatkli príslušníkov 400 rodín. Veľa z nich prešlo mučením, ďalší zomreli.
V Dudžaile dnes nájdete ľudí, ktorí pokus o zabitie Saddáma neposudzujú ako hrdinstvo. "Tí, čo vtedy strieľali, nám dlhujú náhradu za príbuzných, ktorých sme stratili, a za škodu, ktorú utrpelo mesto," hovorí štyridsiatnik Hasan Azunajdí.
Pád Saddáma náladu v Dudžaile nijako nepozdvihol. Len v septembri tam napočítali 16 únosov a prestrelky a bombové útoky sú takmer na dennom poriadku.
Ľudia z Dudžailu boli medzi prvými, ktorí po páde Saddámovej vlády vtrhli do sídla bývalej tajnej polície v Bagdade. Z dokumentácie sa k svojmu zdeseniu dozvedeli, že dôkazy proti 150 popraveným mužom nezískali len pri mučení, ale aj z výpovedí mnohých priateľov, príbuzných a susedov.
Muním Salmán je jedným z tých, čo strieľali na Saddáma. Prežil väzenie i mučenie. Veľa z jeho spoluobčanov pálili kyselinou, lámali im nohy a ruky a mučili elektrickými šokmi. "Som sklamaný. Skončil som ako nezamestnaný a bezdomovec. Nie je tu bezpečne. Užívam diazepam a spím s puškou. Tí, kto chceli vtedy Saddáma zabiť, sledovali politické ciele viac než pomoc jeho obetiam. Ja som bol síce hlavný svedok, ale na svedectvo ma nepredvolali," hovorí.
V meste je však stále niekoľko tých, pre ktorých je jediné riešenie - Saddámova smrť. Džavád mal 15 rokov, keď jeho brat Husajn viedol prepadové komando. Jeho sedem bratov i 35 bratrancov bolo popravených alebo umučených na smrť. V roku 2003 si kúpil motorovú pílu, ktorou chcel Sadáma zabiť, ak by bol chytený neďaleko Dudžailu. (čtk)
Z čoho ešte vinia Saddáma
* masaker 5000 Kurdov v roku 1988,
* potlačenie šiitskeho povstania roku 1991,
* násilné presídľovanie Kurdov v 80. rokoch, pri ktorom zahynulo 180-tisíc ľudí,
* vojna proti Iránu,
* invázia do Kuvajtu,
* vraždy politických protivníkov,
* poprava 8000 členov kurdského kmeňa Barzání v roku 1983.
Kto sú ďalší obvinení
* bývalý viceprezident Táha Jásin Ramadán,
* bývalý šéf tajnej služby Barzán Ibrahim Tikrítí,
* exšéf revolučného súdu Awad Hamíd Bander,
* štyria členovia strany Baas v Dudžaile.
