Obal svojho debutového albumu mladá Londýnčka M.I.A. zaplnila aktivistickými obrázkami, teraz koketuje s reklamou. Na snímke vpravo skupina Elán, najúspešnejší slovenskí obchodníci s vlastnou tvorbou. FOTO - XL RECORDINGS, TASR
Mestom sa rúti kreslený model nového auta japonskej výroby. Preskakuje strechy a skončí v garáži za sprievodu dynamickej hudby. Ide v podstate o obyčajný reklamný spot. Až na to, že autorkou použitej pesničky je mladá nádej britskej scény, Londýnčanka s ázijskými koreňmi Mathangi Arulpragasam vystupujúca pod menom M.I.A., čo okamžite vzbudilo diskusie o hraniciach umenia a komercie.
Vyhasnutie hviezdy
Keď nedávno vydala debutový album Arular, všetci ju okamžite vychvaľovali - svieža kombinácia britskej urban music, jamajských rytmov a rapu, elektronická hudba na tancovanie i počúvanie, nová hviezda na scéne. Po zopár mesiacoch pretekov v nadšení médií i fanúšikov je to zrazu inak. Stačil nevydarený koncert na veľkom festivale a podanie ruky japonskej automobilke.
"Niekedy si myslím, že som to nemala urobiť. Ale dúfam, že mám stále vašu podporu," odkázala M.I.A. fanúšikom. Za svojím rozhodnutím si však stojí: "Som emigrantka z prvej generácie, ako inak mám zarobiť peniaze? A je to stále moja pieseň, nepatrí Honde."
Spot so skladbou Galang sa začal šíriť po internete. Väčšina reakcií je negatívnych, niektoré sú až hysterické. Fuj! Zapredala sa reklame! - kričia blogeri. Zriedkavejší je postoj českého publicistu Karla Veselého: "Je smutné sledovať, ako sa ikona zmenila na vysmievanú, márnivú hviezdu. M.I.A. má, jednoducho, smolu, že nie je dosť tým, čím chceme, aby bola. Problém jej alebo náš?" pýta sa triezvo.
Hudba ako biznis
Prepojenie hudobníkov so svetom biznisu nie je nič nové, možnosť privyrobiť si je, samozrejme, lákavá. Mnohé firmy a agentúry pripravujúce pre ne kampane vedia o veľkom potenciáli pesničiek. Fungujú najmä hity známych skupín, ktoré majú dobrý slogan v názve alebo texte, občas je možné v reklamách začuť klasiku.
Najväčší biznismeni sú Rolling Stones. Stále sú na scéne a skvele vedia speňažiť čokoľvek. Skvelý kšeft sa im podaril, napríklad, so skladbou Start Me Up, za ktorú musel Microsoft zaplatiť dvanásť miliónov dolárov. Na druhej strane rovnaká suma od automobilky Chrysler nezlomila Brucea Springsteena, ktorý odmietol prepožičať svoj legendárny hit z osemdesiatych rokov Born in the USA.
Motivácie sú rôzne. Napríklad, Bob Dylan časť fanúšikov zaskočil, keď do reklamy ponúkol celý balík svojich starších i novších skladieb a dokonca sa sám objavil v spote na spodnú bielizeň. Iným hudobníkom zase reklama pomohla dostať svoju hudbu k fanúšikom. To je prípad Mobyho, ktorému bumerangový efekt predaja pesničiek z albumu Play pomohol k niekoľkomiliónovej predajnosti a katapultoval ho medzi známe mená.
V reklamných kampaniach už zneli piesne veteránov (od Led Zeppelin až po Stinga a U2) i nových hviezd ako Alanis Morrissette. To všetko však sú prípady, keď sa obe strany dohodli. Nie každý má dostatok peňazí na vytipovaného rockera, história eviduje aj prípady, keď hudobníci vycúvali pre politické prepojenie vlastníkov firiem.
Potom sa siaha k rôznym trikom typu šikovnej zámeny zopár tónov. Balansovanie na hrane autorského zákona sa však už niekoľkým firmám vypomstilo. Keď, napríklad, chceli zneužiť imidž Toma Waitsa, narazili na nekompromisného bojovníka proti reklame a pesničkár vysúdil veľké peniaze.
Slovenské špecifiká
U nás patrí k najúspešnejším "predavačom" skupina Elán. Najväčší záujem je o jej archív. Mám chuť na niečo sladené, Tanečnice z Lúčnice, v Čechách dokonca práve jeden mobilný operátor operuje so skladbou Neviem byť sám. Takýto zahraničný prienik je však ojedinelý.
Rovnako zriedkavý je výskyt mladých hudobníkov. Skôr narazíte na overené mená: Petra Nagya alebo skupinu Vidiek. Presnejšie, na speváka Vidieku Jána Kurica, ktorého hlas a piesne pravidelne znejú na obrazovke či v rozhlasovom éteri. Je to nepochybne aj tým, že jeho manželka je riaditeľkou reklamnej agentúry O&M, ktorá niekoľko kampaní pripravila.
Kde sú teda hranice? U každého individuálne. Na internetovej stránke blogs.popmatters.com sa téme z obšírnejšieho pohľadu venuje Američan Jason Gross.
Vo svojom článku tvrdí, že hudobníci by si mali položiť tri základné otázky: Existuje naozaj nejaký vzťah medzi mojím dielom a reklamným produktom? Ako bude moja skladba prezentovaná? Aké iné možnosti spropagovania svojej hudby ešte mám?
FOTO
