Takto kládli v roku 2001 tartanový povrch v Dubnici. Na Slovensku mal poradové číslo 5. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Počtom tartanových dráh patrí Slovensko k najzaostalejším krajinám sveta. Na čele s jeho hlavným mestom. Po dnešnom slávnostnom otvorení Mladej gardy bude mať dve. Toľko, koľko hociktorá zo štvrtí podobných miest vo svete.
Prvú umelú dráhu položili v Bratislave v roku 1970, na štadióne Interu na Pasienkoch. Dva roky po tom, ako tartan 3M zažil slávnu svetovú premiéru na mexickej olympiáde 1968. Vtedy sa ním pýšilo iba zopár desiatok miest na svete. Dnes patria umelé atletické dráhy vo svete k bežnej výbave školských ihrísk.
Tartan za lacné peniaze
V Čechách ich je už asi deväťdesiat. U nás oddnes osem. Prvú za existencie Slovenskej republiky otvorili pred štyrmi rokmi v Dubnici nad Váhom, kde dnes sídli najsilnejší atletický klub. Medzičasom aj vďaka štátnym príspevkom pribudli tri (okrem Bratislavy v Trnave a v Nových Zámkoch) a pred dokončením je ešte jedna (v Novom Meste nad Váhom).
Väčšina nových dráh sa však stavia tak, aby veľa nestála. S výnimkou trnavskej sú iba šesť-, a nie osemprúdové a trvácnosťou zaostávajú za tými z minulosti. Na dubnickú museli v lete nastriekať novú vrchnú vrstvu.
V procese výstavby dráhy v areáli Študentského domova Mladá garda odborníci z Fakulty telesnej výchovy a športu UK pripomenuli ešte závažnejší problém: súlad s predpismi.
FTVŠ: V rozpore s pravidlami
"Navrhovaná kvalita umelého povrchu, vodopriepustná (špongiovitá), je v rozpore s pravidlami", čím "ohrozuje bezpečnosť športujúcich a okrem toho spôsobí predčasné znehodnotenie povrchu a jeho podkladu," upozornili rektora Slovenskej technickej univerzity v liste podpísanom šéfom katedry atletiky prof. Tomášom Kampmillerom.
Podľa regúl svetovej federácie "hrúbka a kvalita umelohmotného pokrytia na ovále musí umožňovať pretekárovi použiť klince 9 mm a v sektoroch skoku do výšky a hodu oštepom 12 mm klince."
Organizátori pretekov na Slovensku však bežne v propozíciách pripomínajú: Treba použiť klince do 6 mm. Aj Dubničania pred svetovými hviezdami obsadeným Atletickým mostom: "V behoch a skokoch musí každý pretekár použiť tretry s maximálnou dĺžkou klincov 9 mm."
Molnárov apel prišiel neskoro
Vodopriepustné sú všetky dráhy, ktoré v posledných rokoch položili na Slovensku. Taká je napokon aj na Mladej garde. Napriek tomu, že jej rekonštrukcia vzhľadom na nutné stavebné práce vyjde až na 30 miliónov a že sa o podobu povrchu zvádzal tuhý boj.
Podnietil ho Ing. Štefan Molnár, čulý sedemdesiatnik, ktorý v roku 1970 riadil výstavbu dráhy na Pasienkoch, projektant a zároveň atletický tréner, navyše roky-rokúce v oddieli STU (predtým SVŠT).
Možno jediný odborník z domácich atletických kruhov v auguste argumentmi a cenovo výhodnejšou ponukou konkurencie presvedčil aj prorektora STU doc. Ing. Ernesta Bučka. Ale, ako sa ukázalo, neskoro. Subdodávateľská česká odbočka firmy Swietelsky sa odvolala na podpísanú zmluvu s univerzitou a Slovenským atletickým zväzom a na to, že požiadavka na povrch SW (vodonepriepustný) "je veľmi ťažko riešiteľná z dôvodu vlastného založenia stavebnej časti".
"Ja ako tréner som propagátor vodopriepustnej dráhy, na nej tak netrpí aparát bežcov," vraví Radovan Šabata z firmy Swietelsky. "Aj jej oprava je ľahšia. Striekaná dráha má životnosť 8 - 10 rokov, potom sa na ňu dá nová vrstva a je v poriadku. Vodonepriepustný povrch treba strhnúť a položiť nový." Podľa jeho názoru "na Slovensku stačia jedna - dve rýchle dráhy: na majstrovstvá Slovenska a medzinárodné mítingy".
Experiment v Novom Meste
Na bratislavských Pasienkoch je nepriepustná dráha a za takmer tri a pol desaťročia ju ešte nemuseli strhnúť. Hoci generálku by už potrebovala. Aj bez nej ju však nová dráha na Mladej garde nemôže nahradiť. A nielen preto, že ide o šesťdráhu (osemdráha z priestorových dôvodov ani neprichádzala do úvahy).
"Tu nebude výkonnostná atletika a už vôbec nie medzinárodné podujatia. Na to nie je Mladá garda uspôsobená: je tu len ovál, trávnik, ale chýba zázemie, tribúny," dôvodil predčasom investičný šéf STU Ing. Erich Lepko. Predsedníčka slovenskej atletiky Mária Mračnová, ktorá v minulosti skvele reprezentovala klub tejto univerzity, je napriek tomu presvedčená, že dráha bola viac ako potrebná a splní svoj účel. Slovensko je v kladení dráh odkázané na zahraničné firmy a volí lacné riešenia, ktoré podľa Molnára - "nás v budúcnosti budú veľa stáť". Zavše až experimentálne.
Umelý povrch moravskej firmy, ktorú vybrali v Novom Meste nad Váhom, vraj už má certifikát IAAF, ale zatiaľ je odskúšaný iba v tenise a v atletike aj v Čechách len na lokálnych máloprúdových dráhach. "Presadili sme však asfaltový podklad pod umelý povrch a verím, že nebudú problémy," nádejá sa Kazimír Hunčík, duša novomestskej atletiky.
