"Na Slovensku fungujú už prakticky všetky štandardné možnosti financovania bývania. Postupne sa však mení ich podiel na celkových zdrojoch a tým aj ich význam pre konkrétne situácie spojené s financovaním bývania - výstavba, kúpa, prenájom, rekonštrukcia a podobne. Do popredia sa dostali hypotéky, ktoré sú všade vo svete zdrojom najmä na kúpu alebo výstavbu domu či bytu. Stále sú tu však aj doplnkové formy financovania ako stavebné sporenie, komerčné úvery, štátom subvencované pôžičky, vlastné úspory. Myslím si, že možností je dostatok, trh s financovaním bývania zažíva rozmach.

Dostupnosť týchto zdrojov je ovplyvnená viacerými faktormi, asi najvýznamnejšie sumou potrebnou na konkrétny zámer a finančnou situáciou žiadateľa. Predstavme si priemerný príklad - kúpu dvojizbového bytu za 2 milióny korún, kde povedzme dve tretiny má pokryť hypotéka a zbytok napríklad stavebné sporenie plus vlastné zdroje. Domnievam sa, že takýto byt je dostupný pre veľkú väčšinu slovenských domácností. Situácia je, samozrejme,

komplikovanejšia v prípadoch, keď jeden alebo obaja produktívni členovia domácnosti sú nezamestnaní, alebo pracujú za podpriemerné mzdy.

* Pre akú časť obyvateľstva je alternatívou pre obstaranie bývania hypotéka?

Znova to závisí od sumy alebo podielu, ktorý má hypotéka pokryť. Ak to má byť sto percent, tak možno dve tretiny domácností, ktoré potrebujú riešiť svoje bývanie, na to má. Presnejšie odhady sú problematické, keďže na Slovensku nemáme spoľahlivé údaje o príjmovom rozvrstvení spoločnosti.

* Ako hodnotíte zásahy štátu do podpory financovania bývania. Sú dostatočné, ste ich zástancom, alebo by ste navrhovali iné formy podpory?

Zásahy štátu sú potrebné najmä v období, keď štandardné zdroje financovania nefungujú alebo sa len rozbiehajú. Je to typický príklad hypoték na Slovensku. S ich rozvojom potreba účasti štátu klesá. Je to pochopiteľné a racionálne, verejné zdroje sú obmedzené a treba ich smerovať do iných kľúčových oblastí.

Oblasťou, kde verejná podpora musí naďalej fungovať, sú sociálne slabšie a ohrozené skupiny obyvateľstva, ktoré bez verejnej podpory svoje bývanie nevedia riešiť - príklad pôžičiek a nenávratných príspevkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Aj tu však platí, že akýkoľvek úver je lepší ako dar, pretože zvyšuje zodpovednosť a zlepšuje podmienky prijímateľa. Vo viacerých krajinách, ktoré sú v bytovej politike ďalej ako Slovensko, je verejná podpora pre tieto skupiny obmedzená iba na nadobudnutie prvého bytu či domu.

Zásahy štátu sú naďalej potrebné aj pri financovaní nákladov technického charakteru, ktoré s bývaním úzko súvisia. Týka sa to najmä financovania výstavby technickej infraštruktúry - komunikácie, kanalizačná a vodovodná sieť a podobne.

V zahraničí sa pri financovaní potrieb súvisiacich s bývaním osvedčili verejno-súkromné partnerstvá, neziskové organizácie a rôzne kreditné korporácie. Priestor pre zásahy štátu je aj v daňovej politike, napríklad možnosť odpočtu úrokov z hypotekárnych úverov zo základu dane. (sbr)