Nových bytov pribúda. Záujemcovia si teda majú z čoho vyberať. Stavajú sa v rôznych veľkostiach od jednoizbových až po štvor- a viacizbové, mezonetové tiež nie sú výnimkou. I keď o väčšie byty s podlahovou plochou približne 80 - 140 m2 nie je až taký výrazný záujem. Najväčší podiel stále predstavujú predovšetkým trojizbové byty, o niečo menej je dvojizbových.
Pomer počtu x-izbových bytov k celkovému počtu bytov závisí od konkrétnej stavby a lokality, v ktorej je umiestnený navrhovaný bytový dom, a aj od toho, či stavebná firma kúpi pozemok na výstavbu bytového domu už aj s projektom alebo si firma kúpi len pozemok a projekt si vie navrhnúť v závislosti od najaktuálnejšieho dopytu po bytoch v danej lokalite. "V bratislavskej lokalite Dlhé diely v polyfunkčnom bytovom dome na Majerníkovej ulici realizuje naša spoločnosť 50 % trojizbových a
30 % dvojizbových bytov. Na jednoizbové a naopak najväčšie štvorizbové pripadá po desať percent. Ale na druhej strane v Petržalke je záujem najmä o dvojizbové byty, a preto sme sa prispôsobili dopytu a v polyfunkčnom bytovom dome na Petržalskom korze bude z celkového počtu 64 bytov 11 bytov jednoizbových, 29 dvojizbových, 15 trojizbových, dva štvorizbové. Máme tam aj šesť 5-izbových bytov a jeden šesťizbový," potvrdil svoje skúsenosti Ladislav Ďurian zo stavebnej spoločnosti Reding.
Vo väčšine prípadov sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zväčšila obytná plocha bytu. Postupne sa ústalili väčšie podlahové plochy pre konkrétnu izbovosť bytov. Z minulých trojizbových s podlahovou plochou 68 m2 sa dnes už navrhujú dvojizbové byty s takmer rovnakou plochou. "Samotné dispozičné riešenie bytu závisí od projektanta a architekta. Pre ilustráciu môže uviesť byty, ktoré staviame na Dlhých dieloch. Ide o obytný súbor s viac ako sto bytmi. Štvorizbové byty majú podlahovú plochu okolo 113 m2 bez pivnice, mezonetové štvorizbové byty sú s plochou približne 140 m2, trojizbové sa pohybujú okolo 76 - 80 m2, dvojizbové sú s podlahovou plochou 50 - 62 m2 a jednoizbové do 42 m2."
Za podstatné zmeny oproti minulosti označil L. Ďurian predovšetkým dispozičné riešenia bytov. "Kameňom úrazu stále zostávajú kuchyne, kde 50 %
klientov uprednostňuje samostatnú kuchyňu oddelenú od obývacej izby a 50 % klientov má naopak podmienku prepojenia kuchyne s obývacou časťou bytu. Ale nedá sa jednoznačne povedať, čo je trendom do budúcnosti." Všetko má svoje výhody aj nevýhody.
Samotné členenie bytu podľa L. Ďu-riana je viac-menej tradičné: vstup, chodba, hala, izby, kuchyňa, kúpeľňa, WC. Veľkou výhodou sú priestory pre šatník, ktorý často tvorí samostatný priestor v byte, príručná špajza umiestnená v tesnej blízkosti kuchyne a kúpeľňa a WC priamo vetraná a osvetlená oknom.
Energeticky menej náročné
Zmenila sa najmä obytná plocha bytov. "Staré byty v Banskej Bystrici majú štandardnú výmeru od 64 - 68 m2, dnes je trojizbový byt veľakrát okolo
90 m2," hovorí B. Kratochvíl z realitnej spoločnosti Reality Market. "Štandard je, samozrejme, vyšší, bežné sú vákuované okná, dom býva zateplený, ich prevádzka je výrazne lacnejšia. Máme spočítané, že v tých najnáročnejších lokalitách na energiu, kde sú nezateplené panelové domy s nešťastnými veľkými oknami, majú ľudia inkaso okolo 5,5 - 6 tisíc korún pri štandardnom starom trojizbovom byte. V prípade nových bytoch, ktoré sú veľakrát o dvadsať percent väčšie, bývajú platby takmer o polovicu menšie."
Podstatnou zmenou oproti predchá-dzajúcim obdobiam je vnútorné vybavenie bytu i materiály, z ktorých sa bytové domy stavajú. Odborníci tvrdia, že vo väčšine prípadov sa používajú kvalitné materiály. "Všetky sú už certifikované, v súlade s našimi alebo európskymi normami, takže pokiaľ siahajú vedomosti odborníkov, v mnohých prípadoch sú ekologické, nie zdraviu škodlivé a energeticky sú veľmi výborné," hovorí B. Kratochvíl.
Čo bolo nadštandardom pred pár rokmi býva už dnes bežnou záležitosťou. V priemernom novom byte už bývajú laminátové podlahy, keramické dlažby i obklady, sanita, plastové okná. "Bežne sa robia drevené dvere a drevené zárubne. Vchodové dvere už bývajú špeciálne bezpečnostné a protipožiarne. Podľa L. Ďuriana, budovy musia byť pripravené pre káblovú televíziu, musia obsahovať rozvody na telefón a možnosť pripojenia na internet. Často býva v domoch napríklad aj videovrátnik. Bežnou a nevyhnutnou záležitosťou v dnešnej dobe je aj vlastné vykurovanie." Ako ďalej dodáva, v byte sa môže objaviť prípadne aj klimatizácia, ak si to klient vyžaduje. Ľudia majú vyššie požiadavky na vybavenie niektorých častí bytu, napríklad kúpeľní, kde chcú zabudovať masážnu vaňu, masážny sprchovací kút, saunu. V niektorých bytových domoch sa pri vyššom štandarde robia drevené podlahy, ďiaľkové ovládanie na svetlo, fotobunky, exteriérové žalúzie, krb. Niektorí klienti žiadajú špeciálne zabezpečenie bytu. Do bytov je možné doplniť rôzne detaily, je to vždy na dohode medzi stavebnou firmou a
klientom. Treba však robiť takéto rozhodnutia v dostatočnom predstihu, samozrejme, predstavujú istý nadštandard, ktorý si musí záujemca doplatiť.
"V cenových stredných štandardoch chceme, aby boli napríklad parkety masív, aby boli drevené zárubne, jednoducho slušné prvky vybavenia, aby sa vlastník za ne nemusel hanbiť. Stredný štandard už nie je linoleum - jedna z najlacnejších podlahovín. Ak však niekto chce niečo výnimočné, tak si to doplatí - dnes už nie je problém pre firmy požadovaný nadštandard do nového bytu umiestniť. Samozrejme, nemožno to robiť týždeň pred kolaudáciou," pripája svoje skúsenosti Ľubomír Kardoš z realitnej kancelárie Bytoč. Podľa jeho slov je stredný štandard v približne 80 percentách nových bytov v Bratislave rovnaký.
Realitné kancelárie takisto neodporúčajú kupovať tzv. holobyty, kde treba ešte veľa vecí dokončiť. Často sú takéto byty cenovo zaujímavé, dodatočné náklady na doriešenie základných záležitostí však celkovú investíciu výrazne navýšia.
Garáže už nevyhnutnosťou
Bežným štandardom k bytu sa stáva aj možnosť pohodlne parkovať. Veľakrát stavebný úrad dáva podmienku k stavebnému povoleniu vyriešiť parkovanie pre všetkých obyvateľov domu i jeho návštevníkov. "Stáva sa pomaly bežnou praxou, že na každý byt pripadá jedno, prípadne dve parkovacie miesta. Ľudia tak prídu z garáže suchou nohou domov. Je to jednoduchšie v zime, mraze, v zlom počasí. Takto by to malo byť, to je to moderné bývanie. Dnešné staré sídliská sú veľmi problematické, človek sa vracia domov so stresom, či vôbec zaparkuje a naopak ráno, či vyparkuje," hodnotí situáciu Ľ. Kardoš.
Potrebu myslieť na parkovacie priestory potvrdzuje aj L. Ďurian. "V súčasnej dobe je to už nutnosť, malo by to byť súčasťou obytného domu. V niektorých prípadoch, kde vieme, že je problém s parkovaním, predávame parkovacie státie priamo s bytom." Je ochota kupovať si parkovacie miesta, sú to predsa náklady navyše? "V centre mesta, kde je problém zaparkovať, ľudia ani inú možnosť nemajú. Často si dokúpia aj ďalšie parkovacie miesto. V lokalitách, ako napríklad Majerníkova na Dlhých dieloch, je na rozhodnutí klienta, či si garážové státie kúpi alebo nie. Skúsenosť je taká, že ľudia si kúpia najskôr byt a po určitom čase, keď si trochu našetria si dokúpia aj garážové státie." Zvyčajne sa na garáž využívajú podzemné priestory, najčastejšie sa ponúkajú vo forme garážového státia. Sú lacnejšie a menej náročnejšie ako samostatné uzatvorené garáže. V niektorých prípadoch možno kúpiť státie v okolí domu.
(sbr)
