Právo na vlastníctvo majetku patrí medzi základné ústavné práva človeka. Porušenie tohto práva považujeme všetci za veľkú nespravodlivosť a v dnešnej dobe za skutočne neprijateľné. Aj napriek tomu existuje množstvo situácií, kedy o svoj majetok môžeme prísť. Roky, niekedy aj desaťročia, ba až generácie snahy o zlepšenie a skvalitnenie života môžu vyjsť jednoducho nazmar. Prírodné živly, snaha iných ľudí o ľahké obohatenie sa, alebo naša obyčajná nepozornosť nás môže ľahko pripraviť o veci bez ktorých si už nevieme predstaviť náš život. Ich znovu získanie potom často trvá opäť dlhý čas a pridá nám nejednu vrásku na tvári.

Jedným z najrozšírenejších a zároveň pravdepodobne aj najefektívnejším spôsobom ochrany majetku je poistenie. Súčasný trh pois-tenia však ponúka veľké množstvo produktov poistenia majetku fyzických osôb a orientácia v nich je veľmi zložitá a pre väčšinu z časového hľadiska nemožná.

Za základné druhy poistenia, ktoré v dostatočnej miere ochránia majetok možno považovať poistenie bytu alebo rodinného domu - teda poistenie nehnuteľnosti, a poistenie domácnosti - poistenie prevažne hnuteľných vecí priamo doma.

Pri poisťovaní bytu alebo rodinného domu je dobré informovať sa prinajmenšom o niekoľkých základných parametroch poistného produktu, aj keď úplne ideálne by bolo podrobne si preštudovať celé poistné podmienky a zmluvné dojednania a nechať si vysvetliť všetky nejasnosti.

Poistené riziká

Poistené riziká sú prvým, ktoré by sa vo všeobecných poistných podmienkach príp. zmluvných dojednaniach mali hľadať. Poistené riziká sú v podmienkach poisťovne vymenované, a teda žiadne iné riziká nie sú zo strany poisťovne kryté. V súvislosti s poistenými rizikami je veľmi dôležité preštudovať si aj ich definíciu, ktorá by taktiež mala byť súčasťou podmienok poisťovne, pretože jeden pojem nemusí mať u rôznych poisťovní úplne rovnaký význam. Vo všeobecnosti môžeme riziká poisťované pri majetku fyzických osôb rozdeliť na:

• živelné riziká,
• vodovodné škody,
• krádež, lúpež, vandalizmus,
• poistenie skla,
• poistenie elektroniky,
• poistenie zodpovednosti za škody.

Živelné riziká sa rozdeľujú na základné živelné riziká, ktorých krytie majú všetky poisťovne rovnaké. Zaraďujeme sem požiar, úder blesku, výbuch, pád lietadla, jeho častí alebo nákladu. Rozdiely nájdeme v ostatných živelných rizikách, kde dôležitú rolu zohráva poloha nehnuteľnosti, jej zaradenie do rizikovej, čiastočne rizikovej alebo bezrizikovej oblasti. Spomínané diferencie sa viažu k rizikám povodní, lavín, zosuvov pôdy. Nehnuteľnosti, pri ktorých dochádza k opakovaným udalostiam, sú takmer nepoistiteľné a poisťovne ich majú vo výlukách. Ak sa pýtame, prečo je tomu tak, odpoveď môžeme nájsť v samotnej podstate poistenia. Poistenie nás má chrániť pred neočakávanými a nepredvídateľnými rizikami. Každoročné záplavy resp. zosuvy lavín sú opakujúcimi sa, nepoistiteľnými javmi resp. poistiteľnými za cenu vysokej sadzby. Pravdepodobnosť vzniku poistnej udalosti je pri nich veľmi vysoká a poisťovne zvyčajne neradi poskytujú poistnú ochranu.

Vodovodné škody predstavujú skupinu rizík, ktoré súvisia s poškodením potrubí a médií prenášajúcich vodu v nehnuteľnosti a následne vzniknutou škodou na ostatnom majetku, či už na samotnej nehnuteľnosti alebo hnuteľných veciach v domácnosti. Najčastejšie ide o prasknuté vodovodné potrubie, odpadové potrubie či prívod vody do ústredného kúrenia. Pri poisťovaní tohto rizika je tiež potrebné zistiť, ako jednotlivé poisťovne pristupujú k definícii médií, pri poškodení ktorých poskytnú poistné plnenie.

Ďalšou skupinu rizík je krádež, lúpež a vandalizmus. Krádežou sa chápe odcudzenie veci po následne prekonanej prekážke. Lúpež je charakterizovaná ako násilné resp. pod hrozbou násilia odcudzenie veci. Pod vandalizmom rozumieme zničenie veci, pričom sa rozlišuje vandalizmus zistený a nezistený resp. vnútorný a vonkajší.

Poistenie skla predstavuje poistenie rizika akéhokoľvek náhodného rozbitia sklenených výplní na mieste poistenia a poistenie elektroniky kryje riziko akéhokoľvek náhodného poškodenia elektroniky napríklad v dôsledku skratu, prepätia v elektrickej sieti, nepriameho úderu blesku, ale aj mechanického poškodenia. Ak poisťovne ponúkajú tieto druhy poistenia, tak väčšinou formou pripoistenia alebo doplnkového poistenia.

Pri poistení zodpovednosti rozoznávame buď poistenie zodpovednosti za škody vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľnosti alebo všeobecnú zodpovednosť fyzickej osoby. Kým poistenie z vlastníctva nehnuteľnosti sa viaže k vlastníctvu bytu resp. rodinného domu a kryje zodpovednosť za škody spôsobené existenciou samotnej nehnuteľnosti, tak všeobecná zodpovednosť kryje zodpovednosť členov domácností v rozsahu ich právnej zodpovednosti. Podľa Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému bez rozdielu, či ju spôsobí ako občan, fyzická alebo právnická osoba. Pri všeobecnej zodpovednosti sú kryté škody, ktoré poistený spôsobí inému na základe občianskej zodpovednosti na zdraví, majetku alebo na jeho ušlom zisku.

Poistná suma

Nemalú pozornosť si pri podpisovaní poistnej zmluvy zaslúži stanovenie poistnej sumy. Najvhodnejšie si je poistiť nehnuteľnosť na novú cenu, t. j. na takú čiastku, za ktorú by ste si podobnú nehnuteľnosť postavili dnes. Na verné zhodnotenie hodnoty svojho majetku slúžia znalecké posudky, kúpne zmluvy, faktúry za výstavbu alebo postupy stanovovania poistných súm na základe prepočtov rozlohy nehnuteľnosti a sadzby za m2 podľa sadzieb poisťovne. Sadzby si individuálne stanovujú poisťovne, pričom pri ich určovaní berú do úvahy, či ide o nehnuteľnosť bytu alebo rodinného domu, akej je konštrukcie, koľko nadzemných podlaží má, či je podpivničená, atď. Správne stanovenie poistnej sumy ktorá zodpovedá poistnej hodnote je dôležité práve pri vzniku poistnej udalosti. Vtedy poisťovne skúmajú, na koľko percent zodpovedá výška poistnej sumy hodnote majetku. Percento krytia sa môže od skutočnej hodnoty odlišovať zhruba de-siatimi percentami v závislosti od poisťovne. Ak je táto diferencia väčšia, ide o podpoistenie resp. nadpoistenie. V prípade, že je v čase vzniku poistnej udalosti poistná suma stanovená poisteným nižšia ako poistná hodnota majetku, poisťovňa zníži alebo svoje plnenie kráti v rovnakom pomere, v akom je poistná suma k poistnej hodnote.

Ak to aplikujeme na jednoduchý príklad, majetok má hodnotu vo výške 2 milióny korún, ale človek si ho poistí na poistnú sumu len 1 milión Sk. Keď však nastane škoda napríklad 500 tisíc Sk, plnenie poisťovne nebude 500-tisíc Sk, tak ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať (keďže majetok je poistený na 1 mil. Sk). Poistné plnenie bude pre mnohých prekvapujúce, iba 250-tis. Sk. Poisťovňa v takomto prípade vychádza z predpokladu, že hodnota majetku bola 2 mil. Sk, a teda poistený mal platiť poistné vypočítané zo sumy 2 mil. Sk. Keďže on poistné platil iba z poistnej sumy 1 milión Sk, čo je presne polovica zo skutočnej hodnoty majetku, aj plnenie poisťovne bude iba polovica zo skutočnej škody, teda 250 tisíc Sk. Opačným prípadom je nadpoistenie, teda uzatvorenie poistnej zmluvy na poistnú sumu presahujúcu hodnotu majetku. V tomto prípade síce má človek istotu, že v prípade uznania nárokov dostane plnú výšku náhrady škody, ale zároveň nemôže dostať viac ako je hodnota majetku. Uzatvorenie poistnej zmluvy so zbytočne vysokou poistnou sumou je nevýhodné preto, že zaň zaplatíte zbytočne veľkú sumu poistného. Zákonitosti o podpoistení a nadpoistení neplatia pri poisteniach na tzv. prvé riziko. Pri tomto poistení je poistná suma po dohode s poisťovňou vedome znížená pod poistnú hodnotu. Toto poistenie sa zväčša uzatvára na predmety, ktoré majú pohyblivú hodnotu (peniaze, klenoty a šperky, veci umeleckej alebo historickej hodnoty, zbierky, elektronika, atď). Hornou hranicou plnenia je poistná suma na prvé riziko. Takéto poistenie musí byť však výslovne uvedené v poistnej sume. Poistenie na prvé riziko sa napríklad často uplatňuje pri poistení odcudzenia, keď sa v poistnej zmluve dohodne, že hranicou plnenia poisťovne pri odcudzení je napr. 500-tisíc Sk a pritom nezáleží na hodnote hnuteľných vecí v domácnosti.

Pri poistení majetku nemožno nespomenúť novú a časovú cenu. Rozdiel medzi nimi je jednoduchý. Pri poistení na novú cenu dostane poistený pri poistnej udalosti vyplatenú takú sumu, ktorá mu zabezpečí zaobstarať si adekvátnu náhradu poisteného predmetu. Lepšie povedané, nová cena je obstarávacia cena novej veci. Časová cena je cena, ktorou je nová cena veci znížená o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo znehodnotenia poisťovaného predmetu. Časovou cenou sa zväčša poisťujú stavby, ktorých vek je od kolaudácie 40 a viac rokov v závislosti od podmienok konkrétnej poisťovne.

Na čo sa zamerať pri uzatváraní poistnej zmluvy?

• poistené riziká
• poistná suma
• spoluúčasť
• spôsoby zabezpečenia
• limity plnenia poisťovne pri rôznych druhoch majetku
• cena poistenia

Nie náhodou je cena poistenia až na poslednom mieste. Človek si môže kúpiť akokoľvek cenovo výhodnú poistku, ale ak nespĺňa jeho potreby, je to iba každoročné platenie poistného s veľkým sklamaním pri poistnej udalosti.

Spoluúčasť

S poistením majetku nevyhnutne súvisí spoluúčasť, stanovená individuálne poisťovňou. V spoluúčasti sa zaviažeme, že v prípade poistnej udalosti sa budeme podieľať na jej odškodnení vždy určitou čiastkou, hoci výška škody bude akákoľvek. Výška spoluúčasti sa pri poistení privátneho majetku zvyčajne určuje ako pevná suma (napr. 1000 Sk) Spoluúčasť 1000 Sk teda znamená, že poistený sa na každej škode podieľa sumou 1000 korún a zvyšok predstavuje plnenie poisťovne. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že čím väčšiu spoluúčasť si poistený dojedná, tým je platené poistné nižšie.

Spôsoby zabezpečenia

Predpísané spôsoby zabezpečenia sú dôležité hlavne pre riziko krádeže. V prípade, že dôjde na majetku k poistnej udalosti - krádeži a poistený nespĺňa spôsoby zabezpečenia nehnuteľnosti určené poisťovňou pre danú poistnú sumu, je poisťovňa oprávnená znížiť alebo úplne zamietnuť poistné plnenie. Dôležité je povedať, že spôsob zabezpečenia musí zodpovedať poistnej sume pre krádež, nie výške škody, ktorá vznikne krádežou. Napr. ak máme v poistnej zmluve poistnú sumu pre krádež 500-tisíc Sk a zabezpečenie zodpovedajúce poistnej sume napr. 300-tisíc Sk, pri krádeži majetku v hodnote napríklad 200-tisíc Sk poisťovňa posudzuje zabezpečenie, ktoré malo byť na hodnotu 500-tisíc Sk aj keď hodnota odcudzeného majetku je nižšia.

Podmienky zabezpečenia nájdeme väčšinou v zmluvných dojednaniach. V krátkosti charakterizujeme základné podmienky zabezpečenia, ktoré poisťovne najviac vyžadujú na zabezpečenie vstupov do budovy t. j. dverí a okien.

Všetky poisťovne požadujú plný typ dverí (bez sklenených výplní). Dvere sa zabezpečujú bezpečnostným zámkom, pod ktorým sa rozumie zámok skladajúci sa z bezpečnostnej cylindrickej vložky zabraňujúcej vytlačeniu a bezpečnostnému štítu znemožňujúcemu rozlomenie a vylomenie vložky. Nemusíme dodávať, že nesmieme zabudnúť uzavrieť okná, dvere na balkón, lodžiu, terasu a iné otvory uzatváracím mechanizmom. Ak sa nehnuteľnosť nachádza mimo obce resp. je neobývaná, vyžadujú poisťovne zabezpečiť všetky presklené časti mrežami alebo okenicami, prípadne okennými roletami. Pri vyšších poistných sumách (okolo 1 mil. Sk) poisťovne okrem bezpečnostných dverí požadujú zabezpečovací systém. Pod elektronickou zabezpečovacou signalizáciou chápeme systém aktívnej ochrany pred vlámaním a krádežou, ktorý pri vzniku a zistení prvých príznakov rizika vlámania a krádeže okamžite informuje poverené osoby. Elektronická zabezpečovacia signalizácia by mala mať vývod informačného signálu minimálne na dve osoby prostredníctvom telefónneho hlásiča alebo pult centrálnej ochrany, ktorý sa nachádza priamo v stredisku zásahovej jednotky.

Niektoré poisťovne si nárokujú dodržať bezpečnostné opatrenia, keď z domácnosti odchádzajú všetky osoby. Ak domácnosť opúšťajú všetky osoby, musí byť objekt uzamknutý a zabezpečený. Poisťovne môžu však vyžadovať, že ak nie byt je obývaný dlhší čas (napr. 3 dni) musia byť uzatvorené všetky vodovodné potrubia. Ak sa obdobie odchodu vzťahuje na vykurovacie obdobie, môže poisťovňa požadovať v prípade odstavenia vykurovacieho zariadenia vyprázdnenie vodovodných potrubí, ak poistený nemá dostatočné zabezpečenie zariadenia proti mrazu. V prípade porušenia týchto bezpečnostných opatrení to poisťovňa chápe ako zanedbanie všeobecných poistných podmienok a môže plnenie krátiť alebo úplne odmietnuť. Práve zanedbanie zabezpečovacích opatrení je jedným z najčastejších príčin znižovania poistného plnenia.

Limity plnenia poisťovne

Pri poistení majetku sú nemenej dôležité limity plnení. Maximálne plnenie za poistenie majetku vyjadruje suma, na ktorú ste sa dali poistiť. Existujú však limity, ktoré ovplyvňujú, aké poistné plnenie od poisťovne dostanete. Poisťovne zvyčajne vo svojich poistných podmienkach rozčleňujú jednotlivé druhy majetku do skupín na ktoré existujú určité limity maximálneho plnenia pri poistnej udalosti. Tieto limity sú určené buď pevnou sumou alebo percentom z celkovej poistnej sumy. Zvyčajne sa tieto limity plnenia vzťahujú na elektronické a optické prístroje, cennosti, starožitnosti, peniaze v hotovosti, stavebné súčasti nehnuteľnosti, atď. Môže sa stať, že nám limity pre jednotlivé skupiny nevyhovujú, vtedy môžeme riešiť problém buď navýšením celkovej poistnej sumy alebo pripoistením pre vybranú skupinu alebo vec. Za toto pripoistenie si však v každom prípade budeme musieť priplatiť. Existuje však ešte jedno obmedzenie, na ktoré by je treba dávať pozor. Poisťovne určujú maximálnu možnú sumu, ktorú vyplatia za jednu vec. V prípade, že chcete poistiť v domácnosti obzvlášť hodnotnú vec, mali by ste to oznámiť poisťovni vopred. Doporučujeme pri veciach v hodnote nad 100 000 Sk, zoznam týchto vecí vopred uviesť v poistnej zmluve spolu s ich presnou špecifikáciou, aby sa v prípade poistnej udalosti predišlo nedorozumeniam a sporom.

Cena poistenia

Nie náhodou sme cenu poistenia uvádzame ako posledný bod pri rozhodovaní pri výbere poisťovne. Ako sme už spomenuli, poistenie majetku by mali predovšetkým spĺňať individuálne potreby poisteného, ktoré sú pre každého špecifické v rôznych meradlách - geografická poloha nehnuteľnosti a majetku, štruktúra majetku (niekto vlastní veľa hodnotnej elektroniky, iný zas hodnotný nábytok alebo cennosti), spôsob zabezpečenia, rozsah poistného krytia. (ľh, lg)