V diskusii k rozhodnutiu ministerstva kultúry o zrušení Slovenského centra dizajnu (k 1. januáru 2006) pokračujeme dnes reakciou riaditeľky SCD Kataríny Hubovej na rozhovor so zastupujúcim riaditeľom Sekcie umenia ministerstva kultúry Martinom Mašekom (uverejnený v SME 13. 10.), článkom Ľubomíra Longauera a otvorenými listami zahraničných dizajnérskych inštitúcií adresovanými slovenskému ministrovi kultúry Františkovi Tóthovi. Ťažko sa dá pochopiť argumentácia ministerstva kultúry, že Slovenské centrum dizajnu treba zrušiť a súčasne ponechať aktivity, ale treba nimi poveriť iný subjekt - neziskovú organizáciu s dotáciou tiež zo štátneho rozpočtu. Podľa názoru zastupujúceho generálneho riaditeľa Sekcie umenia ministerstva kultúry je nevyhovujúca právna forma organizácie - príspevková organizácia. Príspevková organizácia ako právna forma je definovaná zákonom č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v platnom znení.

Zákon je hlavným a najdôležitejším zákonom upravujúcim verejnú správu a osobitne štátny rozpočet. Podľa zákona - príspevková organizácia je taká, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá dostáva štátny príspevok z rozpočtu. Na základe aktuálnej informácie ministerstvo financií nemieni zrušiť príspevkové organizácie ako právnu formu hospodárenia.

V zmysle novelizovaného zákona o rozpočtových pravidlách (č. 523/2004) musia všetky rezorty do 31. 12. 2006 vyčleniť zo svojej správy príspevkové organizácie, ktoré nespĺňajú podmienky zákona, t. j. sú schopné zarobiť si svojou činnosťou viac ako 50 % nákladov. Toto nie je prípad SCD, ktorého tržby predstavujú asi 5 % z celkového rozpočtu. To znamená, že nie je právny dôvod na vylúčenie dizajncentra ako príspevkovej organizácie z rezortu ministerstva kultúry.

Zriaďovacia listina SCD uvádza ciele, ktoré sú rovnaké ako ciele štandardných dizajncentier v Európskej únii. Nikdy nebola jeho prvoradá úloha kultúrno-osvetová. Jeho úlohou je podporovať rozvoj domáceho dizajnu a nie záujem spotrebiteľov o kvalitné produkty dobrých značiek, ktorých je na slovenskom trhu naozaj veľa a stále prichádzajú nové. Z ich reklamy žijú mnohé časopisy, ktoré sa venujú "kvalitnému dizajnu", ale nie je to dizajn slovenský, ide tu o obchod a zisk. Štátne inštitúcie sú tu práve na to, aby podporovali a zastrešili tie činnosti, ktoré sú dôležité z dlhodobého kultúrneho, spoločenského a ekonomického hľadiska. Predpokladám, že všetci vieme, čo je dizajn, ale rovnako všetci vieme, čo je napríklad hudba a nikomu nenapadne zrušiť hudobné centrum.

Dizajn je spojenie umenia a techniky - to je východisko na pochopenie dizajnu, preto sa dizajn študuje na výtvarných akadémiách aj na technických univerzitách. Obe tieto polohy sa vzájomne obohacujú a dopĺňajú. Dizajn kultivuje a humanizuje priemysel. Význam dizajncentier spočíva v podporovaní hmotnej kultúry spoločnosti s dosahom na ekonomiku krajiny. Dizajncentrá zriadené štátom sú štandardným nástrojom na uplatňovanie politiky aj v štátoch s rozvinutou ekonomikou. To, že úloha dizajncentra nebola rozhodne "naplnená" dokazuje presvedčenie ministerstva kultúry, že dizajn nepatrí do sféry kultúrnej politiky.

Zrušením SCD vláda stráca funkčný nástroj na tvorbu koncepcií rozvoja dizajnu, ktorý môže výdatne pomôcť pri realizovaní stratégií konkurencieschopnosti Slovenska v rámci EÚ. K zmene SCD na nadrezortnú inštitúciu medzi kultúrou, priemyslom a školstvom nestoja v ceste objektívne dôvody.

Autor: KATARÍNA HUBOVÁ(Autorka je riaditeľka SCD)