za prevenciu a odhaľovanie podvodov. Za prevenciu a odhaľovanie podvodov je však primárne zodpovedná samotná organizácia. Hlavnou úlohou audítora je preveriť, či daná organizácia skutočne robí to, čo o sebe tvrdí.

Zákon Sarbanes-Oxley, prijatý v Spojených štátoch v roku 2002, stanovuje prísne požiadavky na riadenie organizácií. Kladie tiež veľký dôraz na postupy, ktoré

zabraňujú, odhaľujú, skúmajú a obmedzujú následky podvodu a nečestných praktík. Vrcholový manažment a audítor sú v americkom systéme trestne zodpovední za zanedbanie tejto povinnosti a v prípade jej neplnenia

im hrozí až 20 rokov väzenia. Rovnaké pravidlá platia aj pre všetky neamerické spoločnosti, ktorých kapitál alebo obligácie sú obchodovateľné na americkej burze.

Z tohto dôvodu bol vytvorený celosvetový legislatívny systém, na základe ktorého budú musieť organizácie a audítori venovať väčšiu pozornosť kontrole rizika podvodu. Či už ide o to, že vedenie spoločnosti vykazuje príliš priaznivé údaje, aby podporilo cenu akcií, alebo že účtovník odčerpáva zo spoločnosti zdroje pre svoj vlastný osoh. V oboch prípadoch ide o podvod, s ktorým treba bojovať. Kľúčovými prvkami podvodu sú zámer, klamanie

a nezákonnosť.

Podvodu sa nebude dať nikdy na sto percent predísť. Spoločnosti zarábajú peniaze tým, že podstupujú riziká. Jedným z nich je aj riziko podvodu. Z toho vyplýva, že výskyt podvodu nevypovedá o kvalite spoločnosti alebo jej audítora. Aby bolo možné s podvodom adekvátne bojovať, treba vyvážený systém prostriedkov na prevenciu, odhaľovanie, prešetrovanie, ako aj donucovacích prostriedkov pre každý z troch kľúčových prvkov podvodu v rámci všetkých procesov

v organizácii. Povaha týchto prostriedkov musí vychádzať z primeranej analýzy rizika. Dôležitým prvkom takejto analýzy je prostredie vnútorných kontrol. Audítor preto potrebuje vedieť nasledovné:

* Na akých opatreniach sa dohodli vedenie a zamestnanci v súvislosti s etickým správaním?

* Ako boli tieto dohody zdokumentované a komunikované?

* Venuje sa etickému správaniu pravidelná pozornosť, napríklad prostredníctvom školení, alebo pri previerkach pracovného výkonu?

* Existuje v rámci spoločnosti linka dôvery alebo iné opatrenie a spĺňa potrebné kritériá?

* Venuje vedenie spoločnosti dostatočnú pozornosť efektivite opatrení proti podvodu - z časového aj finančného hľadiska?

* Je vedenie dobrým príkladom pre zamestnancov?

V prípade spoločností kótovaných na americkej burze sa audítor musí presvedčiť o efektivite ich kontrolných opatrení. Aj v spoločnostiach nekótovaných na americkej burze začínajú dozorné orgány klásť čoraz prísnejšie nároky na rozsah auditu

a kontrolu rizika podvodu. Audítor však nie je odborníkom na podvody.

Audítor je školený hlavne na stanovenie vernosti účtovnej závierky. Teraz sa však od neho vyžaduje, aby vydal rozsiahle stanovisko, z ktorého možno usúdiť, že nie je dôvod obávať sa podvodu. Aby sa toto riziko čo najviac znížilo, často sa pri audite účtovnej závierky využívajú služby odborníkov na odhaľovanie podvodu.

Podvod a nečestné praktiky sú pre firmu veľmi nákladné. Prieskumy ukazujú, že spoločnosti prichádzajú o 5 až 6 % výnosov v dôsledku nečestných praktík. Keďže audit bude zahŕňať aj aspekty integrity, musí sa na tento účel vyhradiť ďalší čas. Účet zaplatí klient. Na druhej strane, odhalenie slabých miest v kontrole rizika podvodu môže znížiť straty vo výnosoch.

Úloha audítorov sa podstatne zmenila pokiaľ ide o audit kontroly rizika podvodu. Netreba zabúdať, že podvody sa vyskytujú aj v prípade primeraného systému vnútorných kontrol. Pre zdokonalenie sa v boji proti podvodom je dobré mať na preskúmanie danej záležitosti svojho vlastného audítora alebo jeho kolegov - odborníkov. Pretože podvod je súčasťou podnikania a preto by sa spoločnosti alebo jej audítorovi zaň nemala dávať vina.

Markus Lohmeier

Riaditeľ divízie forenzných služieb pre strednú Európu

Ernst & Young