Rodičia výchovným poradcom nie vždy dôverujú

a koníčky, niet čo veľmi rozmýšľať nad výberom školy a budúcim

povolaním. Ak však nie, vtedy je každá rada

dobrá.

Babo, raď! Možno aj tak by sa dalo zhodnotiť pôsobenie výchovných poradcov na školách. Práve oni sú tu na to, aby nerozhodným študentom posledných ročníkov základných a stredných škôl radili, čo a ako ďalej.

Napríklad na Gymnáziu na Poštovej ulici v Košiciach vlani takto usmernili šesť žiakov 4. ročníka, 48 žiakov tretieho ročníka a niektorých žiakov druhého ročníka. "Poslali sme ich do Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne na vyšetrenie, a po konzultácii potom boli usmernení

pri výbere seminárnych skupín

i smerov vysokej školy, nadstavbového či bakalárskeho štúdia," hovorí výchovný poradca na škole Marián Glaubic.

Študentom ponúkajú brožúry

o štúdiu na vysokých školách, na internete majú zavesené kontakty na vysoké školy na Slovensku aj

v Česku, zásady prijímacieho konania, a tiež odpovedajú na otázky študentov, ktoré majú o výbere povolania či budúcej školy.

Je veľmi dôležité vyberať správne, lebo ak sa napríklad výber nevydarí, pre dieťa to môže mať dlhodobé následky. "Ak ho škola nebude zaujímať, môže mať problémy s prospechom alebo sa jej začne vyhýbať - vymýšľať si rôzne choroby, chodiť poza školu. Vtedy treba školu zmeniť, čo zase dieťaťu uberie sebavedomie," hovorí školská psychologička Gabriela Herényiová.

Problémom však je, že výchovní poradcovia nie vždy stihnú poradiť každému. Majú totiž takmer o polovicu menej času na svoju prácu, ako ich kolegovia v ostatných európskych krajinách. A popri radách a štúdiu na ďalšej škole, sa musia venovať aj problémovým žiakom, či žiakom so sociálne slabšieho prostredia.

Okrem toho je pozoruhodný fakt, že len jedna tretina žiakov dôveruje poradcovi natoľko, aby sa mu zverila so svojimi problémami. Jeho pomoc by však uvítali, len keby im ponúkol nejaký priateľský, otvorený prístup. Tvrdí to Národný ústav odborného vzdelávania v Čechách na základe dotazníkového prieskumu.

Aj na Slovensku vlani prebehla médiami kauza, ktorá znížila hodnovernosť výchovných poradcov. Súkromné gymnázium im totiž zaslalo zmluvy o vykonaní práce, na základe ktorých mali dostať tisíc korún za každého žiaka, ktorého zlanária na štúdium u nich. "Ako mám teraz veriť, že výchovný poradca nebol ničím ovplyvnený?" pýta sa matka deviataka na základnej škole.

Výchovní poradcovia sa zase sťažujú, že rodičia si často nechávajú rozhodnutie na poslednú chvíľu. "Na našej škole je výchovná poradkyňa rodičom k dispozícii každý utorok. A vždy v decembri robíme špeciálne stretnutie pre rodičov deviatakov, na ktorom sa môžu porozprávať s výchovnými poradcami zo stredných škôl," povedali nám na ZŠ na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici.

Podľa ich skúseností sa však rodičia chodia radiť väčšinou až vtedy, "keď už horia termíny".

Ďalší sa zase sťažujú, že hoci

žiakom dobre poradia, rozhodnutie kam ísť po skončení základnej či strednej školy je aj tak na rodičoch. "Väčšina z nich sa rozhoduje podľa seba. Ak za mnou príde otec, ktorý povie, že je tesár a aj jeho syn sa bude učiť za tesára, aby s ním mohol ísť pracovať do Nemecka, je to hotová vec," povedala nám pred časom výchovná poradkyňa Mária Kostolná zo ZŠ Bánová v Žiline.

Pravdou však zostáva, že sa oplatí sa výchovného poradcu navštíviť, ak skutočne neviete, aká škola je pre vaše dieťa vhodná. Ten totiž pravidelne monitoruje nové i zanikajúce odbory na stredných i vysokých školách, vie žiaka nasmerovať do poradne, kde mu na základe testov pomôžu vybrať vhodnú školu a poradí aj v termínoch, dokedy je potrebné prihlášku podať. Stačí si zistiť, kedy má konzultačné hodiny a navštíviť ho. (sr)

Čo je úlohou výchovného poradcu* radiť na škole v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí,

* venovať pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale aj nadaným a talentovaným žiakom,

* poskytovať konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, informovať ich o otázkach štúdia na stredných školách, na vysokých školách a pri voľbe povolania,

* sprostredkovávať prepojenie školy s poradenskými zariadeniami

a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou

o deti.

Tretina žiakov nevie, čím bude,

niektorí vôbec nechcú pracovaťČo by chceli robiť žiaci, kto-

rí končia I. stupeň základných škôl? Aj to v rámci rôznych

prieskumov zisťoval v roku 2003 Štátny pedagogický ústav, ktorý dotazníkmi oslovil desaťročných žiakov. Výsledky sú zaujímavé:

* tretina žiakov nevedela odpovedať,

* u ostatných prevládala orientácia na humanitné smery (42 percent),

* nasledovali športové povolania (13 percent),

* technické (11 percent),

* ďalej vojenské, bezpečnostné a iné povolania (asi 8 percent),