S rozvojom technológií sa v poslednom čase stáva populárnou problematika inteligencie, nadania a predovšetkým intelektového nadania. Zdanlivo hrajú v tejto oblasti prím muži. Ale len na prvý pohľad. Zvádza k tomu samotná história. Menej než 1 % tých, ktorí dosiahli svetoznáme úspechy vo vede, boli ženy a iba 3 % najvýznamnejších historických osobností sú ženy (Piirtová, J. 2000). Na druhej strane, ešte začiatkom minulého storočia bojovali ženy v západnej Európe za volebné právo a až do roku 1786 nemali prístup k formálnemu vzdelaniu.V 20. storočí sa začala rozvíjať oblasť starostlivosti o intelektovo nadaných. Vznikali prvé školy a triedy pre nadaných, formovali sa mnohé vzdelávacie programy. Špeciálne vzdelávanie nadaných sa úspešne rozvíja i na Slovensku. Do takýchto vzdelávacích programov sa dostáva dvakrát viac chlapcov ako dievčat. Pomer nadaných chlapcov ku dievčatám je traja k jednej. Znamená to, že je menej intelektovo nadaných dievčat ako chlapcov? Alebo ženy sú menej inteligentné ako muži?

Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá a názory sa rôznia. Vo všeobecnosti výskumníci tvrdia, že nie je rozdiel vo výške inteligencie mužov a žien, ale v jej kvalite. Kým ženy sú lep-

šie vo verbálnej oblasti, muži v matematicko-logickej a priestorovej. Tento trend potvrdil aj posledný výskum PISA zameraný na medzinárodné porovnanie pätnásťročných študentov v niektorých učebných oblastiach. Výsledky ukázali lepší výkon chlapcov v matematike a dievčat v čítaní. Na druhej strane, v riešení problémov bežného života sa rozdiely medzi pohlaviami neukázali (PISA OECD).

S. M. Reisová upozornila na štúdiu realizovanú v USA v rokoch 1972 až 1986, ktorá zahrnula vzorku 22. tisíc žien. Štúdia odhalila, že ženy/dievčatá ako skupina, prevyšujú mužov/chlapcov akademicky na každej úrovni, majú lepšie známky, lepšie postoje k učeniu sa a napriek tomu, omnoho vyššie percento žien ako mužov bolo nezamestnaných - bez ohľadu na dosiahnutú úroveň vzdelania.

Medzi prvými na tento fakt upozornil C. M. Callahan koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď nastolil otázku, prečo sú dievčatá v škole úspešnejšie, získavajú lepšie známky, ale muži píšu viac kníh, sú produktívnejší v umení aj v odbornej sfére. Jadro problému videl v adolescentom období dievčat, kedy sú zvlášť zraniteľné v socio-emocionálnom a akademickom rozvoji.

Tento jav - rozdiel medzi nadaním dievčat a rozvojom ich nadania v dospelosti pomenoval S. R. Olshen príznačne: fenomén "strácanie nadania u dievčat"

Výskumníci pri odhaľovaní tejto nezrovnalosti medzi nadaním dievčat a ich profesionálnym postavením v živote identifikovali viacero zaujímavých charakteristík, typických pre nadané dievčatá a ženy:

1. Strach z úspechu

Tento pojem zaviedla M. S. Hornerová (1972). Dôvody videla v spoločnosti. V prvej polovici 20. storočia sa intelektuálna oblasť, zdolávanie prekážok a súťaženie chápali ako mužská kvalita, nezlučiteľná so ženskosťou. Preto cieľavedomé ženy, ktoré mali kapacitu na dosahovanie úspechu v intelektuálnej oblasti, zažívali strach z negatívnych dôsledkov (pocit neženskosti a sociálnej izolácie).

2. Sebaobraz a sebavedomie

Dievčatá sú na rozdiel od chlapcov citlivejšie na vonkajšiu motiváciu - či už pochvalu alebo kritiku. Sebavedomie chlapcov stúpa s úspechom, sebavedomie dievčat sa zvyšuje pochvalou, posilňovaním a akceptáciou zo strany okolia (L. Porterová, 1999).

Kým chlapci majú tendenciu pripisovať zásluhu na vlastnom úspechu svojim schopnostiam, dievčatá ho spájajú so šťastnými okolnosťami a vlastným snažením (K. A. Heller, 1999, J. Freemanová, 2001, B. Kerrová, 1985, L. R. Kramer, 1991, K. A. Heller a A. Ziegler, 1996, S. M. Reisová, 2001, A. M. Davisová a S. B. Rimmová, 1989, L. Porterová, 1999, A. Ziegler a K. A. Heller 2000). Tento fenomén sa nazýva aj "naučená bezmocnosť". Ak sa teda niečo podarí dievčaťu, má skôr tendencie komentovať to slovami: ,,Mala som šťastie, náhodou sa mi to podarilo, boli dobré podmienky." Na rozdiel od chlapcov, ktorí skôr zvyknú tvrdiť, že boli jednoducho dobrí. A v prípade neúspechu je to opačne. Kým dievčatá majú sklony skôr negatívne hodnotiť svoje schopnosti: ,,Aj som sa snažila, ale na viac nemám," chlapci neúspech pripisujú skôr smole alebo vlastnej lenivosti: ,,Mal by som na to, keby sa mi viac chcelo, keby som mal viac šťastia." Dievčatá teda majú tendenciu oproti chlapcom podceňovať vlastný potenciál.

3. Syndróm včelej kráľovnej (Queen-Bee Syndrome) alebo Popoluškin komplex alebo komplex perfekcionizmu (M. Machlowitz, 1982, P. R. Clance, 1985, A. M. Davisová a S. B. Rimmová, 1998, B. Clarková, 1992).

Hoci perfekcionizmus tvorí neodmysliteľnú súčasť nadania, môže mať aj svoje tienisté stránky, ktoré bývajú typické pre mnohé vysoko nadané dievčatá (L. Silvermanová, 1983). Nadané dievčatá a ženy veria, že musia byť vynikajúce v každej svojej role - ako ženy, profesionálky, matky, manželky a ženy v domácnosti - okrem úspechu v zamestnaní zvládnuť aj tradičné povinnosti, súvisiace so starostlivosťou o domácnosť a deti - a zároveň byť milujúcou, oddanou a podporujúcou ženou. Takto sa ženy dostávajú do kolotoča povinností, ktoré chcú perfektne zvládnuť a je len

otázkou času, kedy sa ohlásia negatívne dôsledky na psychike ženy.

Aj pri tomto jave zohrávajú významnú úlohu spoločenské rodové stereotypy. Ženy sú neraz "tlačené" do úlohy vzornej matky, ktorej jedinou úlohou je, aspoň v prvých rokoch, venovať všetku svoju pozornosť výchove detí. Ak žena - matka chce zároveň uspieť profesionálne, snaží sa v týchto rolách (minimálne dvoch) fungovať na plné obrátky.

V súčasnom období aj na Slovensku nárazovo prebiehajú slovné zápasy vrcholných

predstaviteľov spoločenského a najmä politického života o úlohe, postavení, právach a možnostiach sebarealizácie žien. Najmä vplyv konzervatívnych prúdov môže u nadaných dievčat a žien, ktoré žijú v tradičnom rodinnom prostredí, latentne vytvárať negatívne dôsledky, súvisiace s komplexom perfekcionizmu.

4. Sekundárna satisfakcia z úspechu - obetovanie vlastnej kariéry v prospech profesionálnej dráhy manžela a detí, o ktoré sa stará. Uspokojenie

jej prinášajú ich úspechy.

(A. M. Davis a S. B. Rimmová, 1998).

5. Syndróm (veľkej) podvodníčky (Great) impostor syndrom) je fenomén spájaný najmä s nadanými dievčatami a ženami. Ide o hlboké spochybňovanie vlastných schopností a znížená schopnosť internalizovať vlastný úspech (E. Douglasová, 2004). Súčasťou tohto javu býva aj vyhýbanie sa súpereniu a intelektuálnym výzvam, zakrývanie vlastného nadania. Podľa Bellovej (1990) syndróm podvodníčky je spochybňovanie a diskreditácia vlastných schopností a výkonov u nadaných dievčat. Tento fenomén vyjadruje postoje úspešných žien k vlastnému úspechu. Nazdávajú sa, že svoj úspech nedosiahli na základe svojich schopností a tvrdej práce, ale vďaka šťastiu - a čakajú, že budú "odhalené". Dostávajú sa tak do začarovaného kruhu - aby neboli odhalené, pracujú ešte usilovnejšie, dosahujú ešte väčší úspech a nadobúdajú ešte väčší strach z odhalenia ako podvodníčok. Tento pojem je extrémnym vyústením naučenej bezmocnosti.

JANA JURÁŠKOVÁ