V súčasnosti je pojem OUTDOOR moderný, ale zároveň veľmi široko chápaný, pričom každý si pod týmto pojmom predstavuje, aj ponúka niečo iné. Vzdelávacie spoločnosti špecializované primárne na "outdoor" preto uprednostňujú pojem zážitkovo-skúsenostné učenie, čo presnejšie vystihuje metódu, ktorá v krátkom čase a s veľkou účinnosťou prostredníctvom rôznych záťažových situácií a reálnych prípadových štúdií pomáha ľuďom rozvíjať tretiu gramotnosť.
K úspechu v súčasnosti, budúcnosti, v individuálnom i pracovnom živote treba zvládnuť nielen prvky prvej gramotnosti (vedieť čítať, písať, počítať a poznať základné reálie života), nestačí ani zvládnutie prvkov druhej gramotnosti (znalosť cudzieho jazyka, práca s novými technológiami - PC, internet, e-mail, mobilná komunikácia...). Aby sme mohli byť úspešní a dosahovali svoje sny a výsledky, musíme kvalitne ovládať prvky tretej gramotnosti. Je to predovšetkým: schopnosť zvládania procesov zmeny * flexibilita * umenie netradičného a originálneho spôsobu myslenia * aktívna inovácia a kreativita * rýchlosť reakcie * odolnosť voči stresu * efektívna práca s informáciami * komunikačné zručnosti * tímová spolupráca * schopnosť motivácie * aktívny životný štýl - schopnosť komplexných pohľadov * odolnosť a integrita osobnosti.
Tretia gramotnosť je v každom človeku prítomná v rozličnej podobe a rozsahu. Čo má niekto
v sebe prirodzene zakódované, na to sa musí iný doťahovať tréningom, tvrdou prácou na sebarozvoji. Žiadna škola nenaučí človeka pružne reagovať na vzniknuté problémy, komunikačne zvládnuť komplikovanú krízovú situáciu, prichádzať s novými, netradičnými riešeniami, či nenechať sa pohltiť záplavou informácií a úloh. Tieto schopnosti, resp. rezervy objavuje v sebe človek často až v praxi, v momente, keď je "hodený do vody" a "musí plávať".
Zážitkovo-skúsenostné učenie je metodika, ktorá pomáha odkrývať jednotlivcom i kolektívom ich slabé a silné stránky.
V súčasnosti sa v moderných firmách stáva integrálnou súčasťou komplexného výcviku manažérov. Stavia na "učení cez robenie", na metóde pokusov a omylov. Metóda stavia ľudí do reálnych, ale neobvyklých situácií. Pri ich riešení nastavuje zrkadlo spôsobu myslenia a práce, schopnostiam reagovať, fyzickej i psychickej odolnosti každého jednotlivca. V zážitkovo-skúsenostných výcvikových projektoch sa dosahuje veľká stimulácia v rastovo-rozvojovej zóne vplyvom kombinovania programov (dramaturgicky usporiadaných s ohľadom na ciele akcie). Tu sa vedľa seba počas jedné-
ho dňa objavia aktivity fyzicky
i mentálne náročné, tvorivé programy, kombinácie rolovo a myšlienkovo náročných hier. Od konštrukcie lanového mostu ponad priepasť, cez nočnú záchrannú akciu až k divadelnému predstaveniu pred reálnymi divákmi... V jednej chvíli potom človek potrebuje logické myslenie, taktiku, kombinačné schopnosti a o päť minút preveruje svoju empatiu, improvizáciu, potom zas zápasí s osobnou výzvou a podobne. Výsledný scenár tréningového programu musí vždy vychádzať z jasných cieľov a potrieb zadaných objednávateľom.
Zážitkovo-skúsenostné výcvikové formy vytvárajú situácie, v ktorých treba bezprostredne konať bez možnosti úniku a dištancovania sa. Pokúšajú sa vytvoriť štruktúry, ktoré pomáhajú budovať aktívny základný postoj, a teda pohotovosť púšťať sa do aktívneho prežívania: niečo, čo som prežil, skúsil, videl,
počul, držal, mám v sebe ako zhmotnenú skúsenosť - zážitok. Ak chceme rozvíjať a budovať silnú osobnosť, musíme ju vystavovať situáciám, ktoré sú oveľa silnejšie než každodenné udalosti, ale zároveň ich musíme naučiť s takouto alebo podobnou situáciou sa v budúcnosti vyrovnať.
Nech sú zážitkové aktivity akokoľvek komplexné a silné, tvoria len istú časť procesu učenia. Facilitovaná spätná väzba je rovnako dôležitá a pre mnohých až táto prinesie skutočné poznanie. Práve pomocou spätnej väzby účastníci hodnotia svoje konanie a vytvárajú plán na zlepšenie.
Kurt Lewin v knihe Dynamická teória osobnosti identifikoval štyri faktory, ktoré vedú k psychologickému úspechu v procese učenia:
* Účastníci sú schopní definovať vlastné ciele.
* Tieto ciele sa vzťahujú k základným potrebám a hodnotám účastníkov.
* Účastníci sú schopní definovať cestu k uskutočneniu svojich cieľov.
* Tieto ciele reprezentujú pre účastníka realistickú úroveň ašpirácií.
Preto je nesmierne dôležité, akým spôsobom a kým je spätná väzba vedená. Ak má lektor priviesť účastníkov zážitkovo-skúsenostného tréningu k poznaniu, mal by byť schopný na základe reflexie tréningovej aktivity priviesť ich k zmene správania a hľadaniu nových, odlišných a lepších postupov v každodennej praxi. Ľudia potrebujú nachádzať prepojenia medzi svojím správaním počas tréningovej aktivity a v bežnom živote. Ak sa tieto prepojenia nepodarí sprostredkovať, tréning je stratou času.
Mgr. Tamara Greksáková,
Mgr. Radek Hanuš
Project Outdoor Slovakia, s.r.o.
Člen česko-slovenského Profesného združenia pre zážitkovo-skúsenostný tréning a rozvoj
