Personálna inzercia je už roky súčasťou reklamného trhu. Napríklad v Spojených štátoch amerických tvorila na internete v štvrtom štvťroku minulého roku 228 miliónov dolárov, t. j. 8,5 percenta z celkového objemu internetovej reklamy . Podľa Newspaper Association of America (NAA) bol v tom istom období objem riadkovej inzercie v tlačených médiách viac ako 1,368 miliardy dolárov. A podľa údajov Asociácie internetových médií (AIM) aj na Slovensku podiel personálnej inzercie na celkovom objeme internetovej reklamy presahuje 20 percent.Pokiaľ je však personálna inzercia - či už plošná alebo riadková - súčasťou reklamného trhu, musia sa na ňu vzťahovať pravidlá štandardné pre tento trh. Aj preto, že personálna inzercia sa dotýka ľudí v krízových životných situáciach, ktorí sú ľahšie ovplyvniteľní zvolenou formou reklamy.
V praxi sa často stretávame aj s formami personálnej inzercie, ktorá buď priamo porušuje zákon, alebo k porušeniu nabáda. Veľmi bežnými sú napríklad ponuky nelegálnej práce do zahraničia, či práca v tzv. pyramídových schémach. Za neetickú treba považovať aj reklamu, ktorá poskytuje nepravdivú informáciu o voľnom pracovnom mieste alebo spoločnosti. Skresľujú sa často informácie o ponúkanom plate, prípadne charaktere či náplni práce. Je nekorektné lákať ľudí pod falošnými zámienkami a v skutočnosti im ponúkať úplne iný druh práce. Jednou z menej známych, ale aj ťažko identifikovateľných foriem klamlivej inzercie sú inzeráty niektorých, najmä zahraničných agentúr, ktoré neponúkajú reálne existujúce voľné pracovné miesto, ale slúžia na získavanie životopisov uchádzačov do databázy.
Napriek tomu, že legislatíva sa v Zákone o reklame (147/2001), Zákone o nelegálnej práci (82/2005), antidiskriminačnom zákone (365/2004) a ďalších, dotýka personálnej inzercie a jej etickosti len okrajovo, obsahuje klauzuly, s ktorými sa táto forma inzercie dostáva do rozporu. Ide napríklad o ustanovenia § 3 zákona o reklame, ktoré hovoria, okrem iného, že reklama nesmie byť klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nesmie navádzať na protiprávne konanie. Podobné ustanovenia obsahuje aj etický kódex Rady pre reklamu a pritom za desať rokov jej existencie sa nenašiel ani jeden nález Arbitrážnej komisie v oblasti personálnej inzercie. Samozrejme, nie je to vina rady, ale neexistujúcich podnetov na túto tému.
Cesta na zvýšenie miery etiky a korektnosti v personálnej inzercii však existuje. Aj bez zvýšenia regulačnej úrovne štátu prostredníctvom zákonov. Keď v roku 1997 vznikal server www.profesia.sk, jedným z kľúčových cieľov bolo vytvoriť dôveryhodné médium s korektnými informáciami o trhu práce. Tento cieľ sa javil ako úplne samozrejmý pri pohľade na bežnú riadkovú inzerciu v slovenskej tlači, kde väčšina inzerátov vzbudzovala pochybnosti o korektnosti ponúkanej práce. Podobne vyzerala aj väčšina internetovej inzercie súvisiacej s trhom práce.
V snahe zvýšiť mieru etiky a korektnosti v personálnej inzercii sme stanovili prísne kritériá na zverejnenie pracovnej ponuky (a podobne aj na zaradenie životopisu do databázy na www.profesia.sk). V praxi to napríklad znamenalo odmietnuť mnohých potenciálnych klientov, ale aj zvýšiť počet zamestnancov, ktorí kontrolovali zverejnené údaje o pracovných ponukách. A počas uplynulých rokov sme tieto pravidlá ešte sprísňovali a upravovali.
Dnešný stav personálnej inzercie na www.profesia.sk jednoznačne potvrdzuje správnosť rozhodnutia. Profesia, a prostredníctvom nej aj trh internetovej personálnej inzercie, sa v súčasnosti teší dôvere všetkých typov spoločností, aj uchádzačov o zamestnanie.
Naša doterajšia cesta zároveň ilustruje, že aj keď neexistujú dostatočné regulačné mechanizmy zo strany štátu, možno zlepšiť úroveň etiky prostredia aj vlastnou reguláciou hráčov na trhu. A aj keď takéto rozhodnutie môže v krátkodobom horizonte viesť k strate istých príjmov, v dlhodobom horizonte sa ukazuje ako rozumné a ekonomicky výhodné.
Autor: Dalibor JakušProfesia, spol. s r.o.
