BAGDAD - Iračania majú za sebou druhé hlasovanie v tomto roku. V sobotnom referende rozhodovali o tom, či ich krajina dostane novú ústavu. Konečné výsledky ešte nie sú známe, ale americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová aj viacerí predstavitelia referendovej komisie agentúre AP povedali, že ústava pravdepodobne prešla. Pri svojich odhadoch vychádzali z toho, že jedna z troch kľúčových sunnitských provincií - Ninive ústavu s najväčšou pravdepodobnosťou podporila. Na prijatie ústavy stačí jednoduchá väčšina zúčastnených voličov, ale ak by ju nepodporili dve tretiny voličov v troch provinciách, neprešla by. Sunniti, ktorým ústava nevyhovuje, sú silní v štyroch provinciách. Tri z nich boli podľa pozorovateľov náchylné ústavu odmietnuť. Ninive bola jednou z nich.

V provinciách, kde ústavu podľa volebných komisií nepodporili, bolo odmietnutie výrazné: proti bolo najmenej 70 percent voličov. V rodisku Saddáma Husajna, Tikríte, dokonca 96 percent voličov.

Centrálna volebná komisia odmietla komentovať informácie, že referendum ústavu podporilo, s tým, že konečné výsledky budú až do konca tohto týždňa. Irak zápasí s technickými problémami a sčítavanie hlasov komplikujú aj výpadky elektrickej energie.

Pozorovateľov prekvapila slušná volebná účasť, podľa rôznych zdrojov 61- až 65-percentná. Do volebných miestností prichádzali aj sunniti, ktorí mohutne bojkotovali januárové parlamentné voľby. Práve od ich účasti a voľby závisel osud ústavy. Šiitsky juh a kurdský sever hlasoval pomerne disciplinovane, no podľa agentúr už nie s takým nadšením ako v januári.

Ľudia však prichádzali vo veľkých počtoch, často celé rodiny s malými deťmi. Kurdi a šiiti prišli hlasovať preto, aby upevnili svoju dominanciu v krajine, sunniti zase preto, aby ju oslabili. "Mám už 75 rokov, môj život sa už končí. Ale budem hlasovať, aby moje deti mali budúcnosť," povedal podľa AP sunnita Saíd Flíha, ktorý prišiel voliť v Hadísse na západe krajiny.

Referendum bolo veľmi pokojné. Na rozdiel od predchádzajúcich krvavých týždňov a série samovražedných útokov teroristov zo skupiny Músu Zarkávího počas parlamentných volieb, sa stalo len niekoľko menších incidentov. Najvážnejší bol výbuch bomby uloženej pri ceste. Zahynuli pri ňom piati americkí vojaci. Objavili sa aj prípady únosov volebných úradníkov.

Hoci priebeh referenda priniesol úľavu Washingtonu aj irackému vedeniu, neznamená podľa viacerých expertov definitívny obrat k lepšiemu. Posilní síce legitimitu irackej vlády aj amerického úsilia o demokratizáciu, ale neotupí odboj ani nezmierni rozpory medzi irackými frakciami.

Autor: mik