Samuel John objal Abrahama. Poriadne ho stisol a potom sa mu pozrel do očí. Obaja v tmavých oblekoch, s bielou košeľou a motýlikom, obaja dojatí. Prišli z Wisconsinu. Dúfali, že ich bude milión.

Čierni Američania včera pochodovali na Washington. Presne desať rokov po tom, ako do hlavného mesta vstúpili na povel kazateľa a vodcu Louisa Farakhana. Milión ich určite nebol, možno stotisíc. Farakhan však tvrdil, že tentoraz nejde o počet, ale o posolstvo.

Pred desiatimi rokmi zvolal Farakhan do Washingtonu Pochod milióna mužov, mal to byť začiatok veľkého hnutia Afroameričanov proti bielym utláčateľom. Sila davu sa však vytratila hneď ako sa rozišiel. Černošská komunita bola nejednotná, veľkú vinu na tom mal práve Farakhan, ktorý je dodnes označovaný za antisemitu, radikála, kresťanským hnutiam prekáža, že stojí na čele moslimskej organizácie Islamský národ.

Oproti vtedajšiemu pochodu sa však veľa zmenilo. Vtedy to bol pochod milióna čiernych mužov, teraz mohli prísť aj ženy, homosexuáli, vítaní boli dokonca aj Hispánci a všetci chudobní.

Zmenil sa aj Farakhan. Už nie je taký radikálny a nepopudzuje toľko ľudí. Na jednom pódiu hovorili čierni kongresmani aj mladí čierni panteri, ktorí otvorene volajú po boji proti bielym. Prehovorili aj lídri zo zahraničia. I keď to bol iba posol kubánskeho diktátora Fidela Castra, vyslankyňa diktátora zo Zimbabwe Roberta Mugabeho a obhajkyňa vyštvaného haitského tyrana Aristida.

Pre Farakhana to však prišlo už asi neskoro: už to nie je ten plamenný rečník, ktorý by dokázal zapáliť oheň. Hovoril 80 minút, ľudia počúvali, nič elektrizujúce sa však nedialo.

Napriek tomu bol najväčšou hviezdou sobotného pochodu. Na trávniku okolo jazierka pred Kongresom, presne na tom istom, kde Forrest Gump na protivietnamskej demonštrácii našiel svoju Jenny, ľudia väčšinou ležali a užívali si krásny slnečný deň. Keď prichádzal on, všetci vstali.

Veľa vecí zostalo aj po tých rokoch rovnakých. Aj tentoraz bol dav veľmi slušný a pokojný. Žiadne násilie, žiadne konflikty. Na všetko dozerala polícia, ale hlavne Plody islamu. Tak sa volá armáda Islamského národa. Mladí černosi v tmavomodrých uniformách s polmesiacom a piatimi hviezdami na výložkách. Vedľa nich dobrovoľníci v oblekoch. Zasahovať nemuseli.

Rovnaký je aj hnev týchto ľudí. Stále majú pocit, že nežijú v tej istej Amerike ako bieli vládcovia. A ich pocity potvrdil hurikán Katrina. Zábery z New Orleansu, kde trpeli najmä chudobní Afroameričania, nahnevali milióny ľudí. Niektorí z nich prišli v sobotu do Washingtonu.

Mladí aj starí, radikálni mladíci z nebezpečných štvrtí aj rodiny s nádhernými deťmi a starcami na vozíkoch sa zliali do jednej masy. Iba na chvíľu. Keď rečníci hovorili o Katrine a chybách tých, ktorí ju zapríčinili. Ruky nad hlavy zdvihli len pri jednom mene: George Bush. Dav sa premenil na porotu a reval: Vinný, vo všetkých bodoch.

Autor: Washington