Nie som moslimka a predsa mám na hlave hidžáb (=moslimská šatka). Mám to šťastie, že nežijem ani v moslimskej krajine, kde by mi šatku prikazoval nosiť nejaký prastarý zákon. A predsa ju mám.

Nenosím ju stále. Pravdupovediac, mojím najväčším snom je primať našu spoločnosť, aby sa nebála jedného symbolu, zatiaľ čo iný symbol sa stáva predmetom módy. Áno, hovorím o kríži, ktorý má svoju hlbokú symboliku a ktorý až donedávna patril výlučne ku kresťanom. Dnes ho možno vidieť na ulici ako módny doplnok.

Na druhej strane je hidžáb, na ktorého nositeľku ľudia z diaľky pozerajú so strachom na tvári (česť výnimkám). Málokto si uvedomí, že pokrývka hlavy je viac vyjadrením určitých hodnôt než príslušnosti k náboženstvu.

Keď sa spýtate moslimskej ženy, prečo sa zahaľuje, povie vám jednoduché prirovnanie: "Predstavte si, že máte pred sebou tácku, na ktorej máte čokoládové pralinky. Všetky sú poriadne zabalené až na jednu. Ktorú si vezmete?"

Z času načas sa i mne chce pocítiť úctu, ktorú k sebe prechovávajú moslimské ženy. Áno, fakt, že sa zahaľujú, je predovšetkým o sebaúcte. Vedia, že ich okolie nebude posudzovať podľa kilogramov, čo majú navyše, či podľa nie práve najmodernejšieho účesu.

Keď moslimské dievča chodí so svojím priateľom, môže si byť isté, že ju bude brať takú, aká naozaj je. Láska, ktorú dostane mladé dievča ako dar od svojho priateľa, bude ozajstný hlboký cit a nie výboj hormónov a túžob, ktoré sa často mylne zdajú byť láskou.

Kódex odievania moslimiek je obohatený ešte o jedno pravidlo. Na verejnosti sa nesmú ukazovať v šatoch, ktoré by pútali priveľa pozornosti či spôsobovali u druhých závisť. Aj toto pravidlo sa mi veľmi pozdáva. Predstavte si, aký jednoduchý by bol život moderných žien, keby nemuseli sledovať najnovšie módne trendy, predbiehať sa, ktorá má módnejšiu kabelku či topánky.

Na Západe (mám na mysli Veľkú Britániu) sa stáva, že aj ženy s inou náboženskou príslušnosťou sa zahaľujú. Tu je vysvetlenie jednej z nich (je to môj voľný preklad):

"Nie som moslimka. Pravdupovediac, som príslušníčka helenistického tradičného kostola. Napriek tomu nosím hidžáb. Nie je to preto, že by mi to prikazovalo moje náboženstvo. Rozhodla som sa nosiť hidžáb, lebo som prišla na to, že chcem, aby moje telo bolo len mojou vecou. Chcela som, aby som mohla ísť po ulici bez toho, aby ľudia na okolí čumeli na moje "prednosti". Už som viac nechcela tráviť celé dni pred zrkadlom upravovaním svojho zovňajšku, aby mi následne vietor a dážď zničili moje dielo. V hidžábe sa cítim naozaj sama sebou a môžem dopriať svojmu telu úctu, ktorú mu dal Boh. Hidžáb môže byť pre niektoré ženy (či už moslimské, alebo nie) tou najoslobodzujúcejšou skúsenosťou v živote."

pasekova.blog.sme.sk

Autor: KATARÍNA PASEKOVÁ