jediný porovnateľný prípad s krasokorčuliarskym má háčik v tom, že pravidlá pre akvabely umožňujú medailu ex equo a v prípade francúzskej rozhodkyne Marie-Reine Le Gougnovej sa zatiaľ nič hodnoverné nedokázalo.
V roku 1912 triumfoval v atletickom päťboji i desaťboji Američan Jim Thorpe, no jeho meno vymazali z rekordných listín preto, že bol profesionálnym bejzbalistom. Thorpe zomrel v roku 1953 a po tridsiatich rokoch od jeho smrti sa MOV rozhodol medaily vrátiť pôvodnému majiteľovi in memoriam prostredníctvom jeho detí.
V roku 1924 v Chamonix si americký skokan na lyžiach Anders Haugen vybojoval bronzovú medailu, dostal ju však až po 50 rokoch. Tak dlho trvalo nórskym historikom, kým objavili chybu vo výsledkoch.
Nemecký krasokorčuliarsky tanečný pár Marika Kiliusová, Hans-Jürgen Bäumler musel v roku 1966 vrátiť strieborné medaily z hier v Innsbrucku 1964 po tom, čo sa zistila ich príslušnosť k profesionálom. Medaily im o rok vrátili.
Prípadov odobratia medailí pre dopingové prehrešky alebo iné neregulárne dosiahnutie výsledku je množstvo. Najznámejšie je anulovanie prvenstva kanadského šprintéra Bena Johnsona, ktorý vyhral na OH 1988 v Soule beh na 100 m. Medzinárodná atletická federácia mu nielenže zobrala zlato (získal ho Carl Lewis), ale zrušila aj jeho predošlé víťazstvá i rekordy. Lewisov soulský čas 9,92 uznala zároveň za svetový rekord.
Na ZOH 1968 v Grenobli diskvalifikovali na medailových pozíciách sánkarky z východného Nemecka Enderleinovú, Knöselovú a Müllerovú, lebo si nahrievali sklznice, s ktorými dosiahli vyššiu rýchlosť. O medaily sa podelili - zlato Talianka Lechnerová, striebro Schmucková, bronz Dünhauptová (obe SRN).
Ako vidno, prípad Salová - Pelletier sa s uvedenými prípadmi v ničom nepodobá.
(pf)
