„Už mi je trošku dlho, väčšina športovcov už svoje súťaže začala, mnohí aj skončili. Denne telefonujem s manželom a synčekom, ktorý bude mať práve v deň môjho voľného programu dvadsať mesiacov, a hrozne mi chýba. Kúpila som mu maskota olympiády. V prvom olympijskom týždni sme nemali ani jeden tréning na ľade. Prvý po týždni sme mali v sobotu ráno o siedmej. Nie však v hale Delta, ale v menšej. Som zvedavá, ako to tam bude vyzerať.
Podľa mojich prepočtov, ak zájdem dobre, mohlo by z toho byť konečné osemnáste miesto. Dúfam, že aj trochu lepšie. Záleží, ako budú jazdiť ostatné dievčatá. S postupom do finále však počítam naisto, ak to výnimočne nezbabrem. Zdravotne som v pohode.
Olympijská atmosféra je skutočne vynikajúca, veľmi sa mi páči. Ja necítim žiadny tlak po nevydarených vystúpeniach ostatných našich športovcov. Popri dvojfázových tréningoch na suchu som si stihla pozrieť mormonské centrum, zašli sme povzbudiť biatlonistky, videla som preteky v zjazde, hokejistov iba na tréningu.
Mužská súťaž krasokorčuliarov bola vynikajúca. Najmä Jagudinova voľná jazda. Vidno, že na ľade žije. Má precítený prejav, jazdí úžasne, skoky si zlepšil, i keď technicky ešte nie sú dokonalé. Jagudko sa za posledný rok veľmi obrátil k lepšiemu, stal sa z neho normálny človek. Vravel, že schudol desať kíl a hlavne prestal piť a fajčiť. Po protialkoholickom liečení má svoju ochranku, ktorá ho stráži, aby neupadol do starých neduhov. Momentálne je z neho vynikajúci človek, správny chalan, veľmi som mu priala, aby vyhral. Aféru so zmeneným výsledkom športových dvojíc cítim ako nespravodlivosť. Mali ich ponechať, ako boli pôvodne. Rusi boli lepší.“
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
