Štvrťročník pre strednú Európu, ktorého každé číslo vychádza v poľštine, maďarčine, nemčine a češtine/slovenčine, si vybral tentoraz tému generácie. Existujú ešte vzájomne si nepodobné generácie so svojimi konfliktmi a dialógmi, prostredníctvom ktorých si spoločnosť zachováva svoju životnosť a schopnosť zmeny? Formujú sa doteraz ešte generácie na základe spoločných skúseností a podobných postojov?

Odpoveď na tieto a ďalšie „tematické“ otázky sa snaží nájsť nemecká profesorka pedagogiky Marianne Gronemyerová, dlhé roky zakázaný ruský spisovateľ Viktor Jerofejev, autor bestselleru Moskovská krásavica, český „renesančný“ umelec Tobiáš Jirous, poľský básnik a esejista Jaroslaw Klejnocki, maďarský básnik a filmár Péter Zilahy či slovenský básnik, člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Laučík: „Jedného dňa dospievame k poznaniu - alebo sa k nemu len vraciame? - že generačný pocit nie je iba prázdny pojem. V konečnom dôsledku sme boli vymedzení intervalom, ocitli sme sa v ňom v mase - a v nej boli obsadené všetky biblické role. Ak boli - boli sme aj my generáciou. V tejto fáze poznania nás už viac spája nevypovedateľné zoči-voči nasledujúcim generáciám. Ale či sme aj to nevnímali ako deti u tých, čo nám odovzdávali odkazy zo zanikajúceho sveta? Povedali sme vtedy, že majú v očiach trblet, lebo sme nechceli povedať slzy.“

Číslo je ilustrované grafikami Dušana Kállaya.