Kým existoval len jeden dôchodkový pilier, mali umelci nárok odísť do dôchodku skôr - sólisti baletu po 20 rokoch práce, ostatní tanečníci po 22 rokoch. Sociálna poisťovňa im vyplácala priemerný výsluhový dôchodok 6911 korún. Minister práce Ľudovít Kaník výsluhový dôchodok zrušil a umelcom odkazoval, že si ho môžu zabezpečiť prostredníctvom tretieho piliera - keď im bude zamestnávateľ prispievať na účet v doplnkovej dôchodkovej poisťovni, alebo sa môžu prihlásiť na úrad práce, kde im "budú venovať zvýšenú pozornosť a starostlivosť" a pomôžu s rekvalifikáciou.
Včera ministerstvá kultúry a práce oznámili riešenie - rezort kultúry bude štátom plateným tanečníkom prispievať na účet v treťom pilieri zo svojho rozpočtu. Bude im prispievať najmenej desať rokov, čím by mali získať približne rovnaký výsluhový dôchodok ako v minulosti. Tým, ktorí nestihnú sporiť aspoň desať rokov, ministerstvo jednorazovo vloží na účet sumu, ktorú by dosiahli po desaťročnom sporení. Tento rok na to ministerstvo kultúry použije 5 miliónov, každý ďalší rok asi 2,5 milióna. Umelci sa naopak zaviazali odchádzať do výsluhového dôchodku neskôr - až po 25 rokoch.
Šéf baletu SND Emil Bartko je spokojný, zrušenie výsluhových dôchodkov podľa neho "ničilo tanečné umenie". Profesionálni tanečníci sa totiž tancu venujú už od 12 rokov a keď majú 30 - 40 rokov, ich telo je také opotrebované, že ďalej už tancovať nemôžu, na inú prácu nemajú vzdelanie a na riadny starobný dôchodok si za krátku kariéru dosť nenašetrili. Po zmene zákona mnohí rodičia podľa Bartka odmietali dať deti do tanečných škôl a veľa umelcov odišlo do zahraničia.
Na Slovensku je asi 400 profesionálnych tanečníkov, z nich štát platí len okolo 50, zvyšok vystupuje v divadlách, ktorých zriaďovateľmi sú samosprávne celky či obce. Ich sa táto dohoda netýka. Martin Mašek, šéf sekcie umenia na ministerstve kultúry hovorí, že ak chcú aj oni riešiť svoju situáciu, musia s doplnkovými dôchodovými poisťovňami rokovať zriaďovatelia.
Pred rokom 2004 mali nárok na výsluhový dôchodok nielen tanečníci, ale aj hudobníci či speváci, odchádzali po 30 rokoch zamestnania. Tým sa zatiaľ ministerstvo kultúry šetriť na dôchodok nechystá. Tóth však hovorí, že časom môže začať, pretože ide rovnako o "špičkových zamestnancov štátu a štát má povinnosť sa o nich postarať". (haj)
