Zruší sa vek odchodu do dôchodku? FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Dnešní štyridsiatnici a mladší sa možno dožijú toho, že zákon už nebude predpisovať vek odchodu do dôchodku a budú musieť pracovať až dovtedy, kým si nenasporia toľko, aby si mohli dovoliť odísť do penzie. Aj nad takýmito riešeniami vraj bude treba uvažovať, keď starnutie populácie natoľko zaťaží dôchodkový systém, že nebude možné uspokojiť nároky dôchodcov.

V pondelok tento týždeň to pripustila popredná predstaviteľka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Martine Durandová, námestníčka riaditeľa pre prácu a sociálne záležitosti. Priznáva, ide o jedno z najkontroverznejších odporučení.

O zrušení dôchodkového veku sa hovorí aj u nás. Ak by nastala zmena sociálneho systému ako navrhuje autor daňovej reformy Richard Sulík, každý by do penzie odišiel, kedy by sa mu to hodilo. "Niekto v päťdesiatich, iný v sedemdesiatich rokoch," hovorí Sulík. Terajších dôchodcov ani pracujúcich by sa to však netýkalo.

Hoci oficiálne kruhy, nielen na Slovensku, takéto myšlienky zavrhujú, alebo vôbec nekomentujú, v podstate všetkým je jasné, že niečo bude treba urobiť. OECD svojich členov, najvyspelejšie krajiny sveta, varuje, že ak nič neurobia za niekoľko desaťročí sa počet starších neaktívnych osôb na 100 pracujúcich skoro zdvojnásobí - z približne 38 v roku 2000 na vyše 70 v roku 2050. Toto by "viedlo k vyšším daniam a - alebo nižším dávkam sociálneho zabezpečenia", teda dôchodkom či sociálnym dávkam, v spojení s pomalším hospodárskym rastom.

"Dobrá správa je, že žijeme dlhšie, takže aj viac času trávime odpočinkom. No ak si chceme zachovať prosperitu, musíme aj dlhšie pracovať," mieni Durandová. V priemere má v krajinách OECD prácu menej ako 60 percent ľudí vo veku od 50 do 64 rokov, oproti tomu z ľudí vo veku 25 až 49 rokov má prácu až 75 percent.

OECD sformulovala tri odporúčania. Vlády by mali zabezpečiť, že dôchodkové opatrenia prácu vo vyššom veku budú skôr podporovať, ako od nej odrádzať. Zamestnávatelia musia prestať diskriminovať starších pracovníkov a pracovné praktiky prispôsobiť rôznemu veku. A naostatok, starší pracovníci budú musieť zmeniť svoje postoje k dlhšiemu pracovaniu a získavaniu novej kvalifikácie.

Čo-to niektoré krajiny už urobili. Úpravami dôchodkových systémov časť zodpovednosti za zabezpečenie v starobe preniesli na samých občanov, keď im umožnili - a časť z nich prinútili - šetriť si na dôchodok. Zmeniť stereotypy zamestnávateľov a zamestnancov však asi nebude ľahké a aj keby, tak v krajinách s vysokou mierou nezamestnanosti starší ľudia vždy budú v nevýhode oproti mladším.

Predčasný dôchodok či nezamestnanosť?

Predčasný dôchodok

V súčasnosti má niekto nárok na predčasný dôchodok, ak

* bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a

* dôchodok by ku dňu, od ktorého by mu ho priznali, bol vyšší ako 1,2-násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu, čo od tohto 1. júla predstavuje 5676 korún (1,2 x 4730).

Predčasný dôchodok sa vypočíta tak ako starobný dôchodok, no výsledok sa za každých začatých 30 dní prípadnej predčasnej penzie zníži o 0,5 %.

No

tomu, kto ku dňu, keď o predčasný dôchodok požiadal, má nárok na dávku v nezamestnanosti a nepožiada o ňu, sa za čas, po ktorý by mu dávka patrila, dôchodok neznižuje;

tomu, kto ku dňu, od ktorého o predčasný dôchodok požiadal, má nárok na dávku v nezamestnanosti a nepožiada o ňu, sa za čas, po ktorý by mu dávka patrila, dôchodok neznižuje;

tomu, kto ku dňu, od ktorého o predčasný dôchodok požiadal,

- má nárok na dávku v nezamestnanosti, nepožiada o ňu a

- bol poistený v nezamestnanosti nepretržite 7 rokov,

sa dôchodok neznižuje za 2-násobok času, po ktorý by mu dávka patrila.

Dávka v nezamestnanosti

Nárok na ňu niekto má, ak najmenej 3 z posledných 4 rokov predtým, čo ho zaradili do evidencie nezamestnaných, bol poistený v nezamestnanosti. Takzvanú podporu v nezamestnanosti štát poskytuje šesť mesiacov ("podporné obdobie v nezamestnanosti").

Dávka predstavuje 50 % denného vymeriavacieho základu poistenca, teda polovicu jeho priemernej dennej mzdy za tri roky predo dňom zaradenia do evidencie nezamestnaných. No vždy to neplatí. Ešte v tomto polroku výšku dávky zákon zhora ohraničuje. V 31-dňovom mesiaci, teda v októbri a decembri, dávka môže predstavovať najviac 16 935 korún. (Ak na dávku vznikol nárok v prvom polroku 2005, najvyššia môže byť 15 373 korún.)

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Na živnosť štát prispeje tomu, koho ako nezamestnaného evidovali najmenej 4 mesiace, ak ju bude vykonávať nepretržite najmenej dva roky.

Občania starší ako 50 rokov sú oproti niektorým z nezamestnaných vo výhode. Zákon ich totiž radí medzi "znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie", a tým patrí vyšší príspevok ako neznevýhodneným nezamestnaným.

Výška príspevku pre znevýhodneného nezamestnaného od 1. októbra

okres korún

s nadpriemernou mierou nezamestnanosti 80 601

s podpriemernou mierou nezamestnanosti 60 451

Bratislavského kraja 40 300

(joč)