Iracké referendum 2002: na všetko dohliadal Saddáma Husajn. FOTO - REUTERS
ovaní voliči a všetci povedali Saddámovi áno. Oznámil to generál s ryšavkastými fúzikmi Ibrahim Izzát Dúrí. Dnes je po teroristovi Zarkávím najhľadanejším mužom v Iraku. Na budúci týždeň ho v neprítomnosti začnú súdiť za zverstvá spáchané na Kurdoch a šiitoch.
Saddám dostal 100 percent na jeseň v roku 2002. Američania už boli v Afganistane a vedelo sa, že ďalší v poradí bude Irak. Generál Dúrí vtedy hovoril, že Saddám Irak ubráni, lebo je to vôľa Božia. Saddám dnes sedí vo väzení a možno bude hlasovať v referende.
To dnešné o ústave, ktorá by Irak mala premeniť na moderný a demokratický štát, už nebude v jeho réžii. Malo by byť slobodné, s možnosťou neprísť, či povedať nie. Ľudia však budú voliť s rovnakými obavami ako za Saddáma. Vtedy išli hlasovať, aby sa o nich nezačala zaujímať tajná polícia. Dnes mnohí nepôjdu aj preto, aby na nich nezaútočili teroristi a nepomstili sa im za to, že podporujú novú vládu.
Pred tromi rokmi Iračania hlasovali v strachu pred budúcnosťou. Platí to aj teraz. Vtedy sa už aj tak dosť zbedačení Iračania báli vojny a hladu, dnes sa mnohí obávajú, že po referende sa Irak rozpadne a tichá občianska vojna prepukne naplno.
Za Saddáma pred volebnými miestnosťami stáli vojaci. To, aby každý vedel, že Irak je silný a príliš nerozmýšľal nad tým, že by sa vyhol občianskej povinnosti. Plno vojakov bude v Iraku aj dnes. Amerických aj domácich. Takisto budú pôsobiť ako odstrašujúca sila. Proti teroristom. Celý Irak je nepriedušne uzavretý, nedá sa prechádzať z provincie do provincie.
Niekoľko rozdielov tu však predsa len je: napriek všetkému Iračania po prvýkrát po desiatkach rokov slobodne diskutovali o svojej budúcnosti. V televízii podľa agentúry AFP vysielali ankety s ľuďmi, ktorí otvorene nadávali na vládu a vyhrážali sa, že na žiadne referendum neprídu. Za Saddáma sa im o niečom takom mohlo len snívať.
V dnešnom referende nebude hlasovať žiadny umelo zjednotený národ. Každá z troch hlavných irackých frakcií bude hlasovať tak, ako jej to vyhovuje a nie tak, ako jej to nariadili.
Absolútne nóvum a dôkaz, že veci sa predsa len menia, je však nesporne to, že nikto ani netuší, koľko ľudí príde a ako referendum dopadne.
Fakty o referende o ústave
Prečo sa koná?
Dočasná ústava, ktorú vypracovali s pomocou amerických a britských diplomatov, predpokladá schválenie stálej ústavy v krajine referendom do 15. októbra 2005.
Na čo sa referendum pýta?
Otázka znie: "Schvaľujete návrh ústavy Iraku?" Na dolnom konci lístka sú dve kolónky pre "áno" a "nie" v arabčine a kurdčine.
Čo treba na schválenie ústavy?
Referendum bude úspešné, ak bude za hlasovať väčšina hlasujúcich. Neplatné v prípade, že návrh ústavy odmietnu dve tretiny zúčastnených voličov najmenej v troch z 18 provincií krajiny.
Čo môže zablokovať schválenie ústavy?
Ide hlavne o postoj menšinových sunnitských moslimov, ktorých časť s návrhom nesúhlasí, hlavne pre zmienku o federatívnom usporiadaní krajiny, čo by podľa nich mohlo viesť k rozdeleniu krajiny.
Čo sa stane po schválení ústavy?
Do 15. decembra 2005 budú voľby do stáleho parlamentu. Stála vláda, ktorú tento parlament schváli, sa potom ujme mandátu na začiatku roku 2006.
Čo sa stane po neschválení ústavy?
Bude rozpustené Prechodné národné zhromaždenie a do 15. decembra 2005 sa majú konať nové voľby do Prechodného národného zhromaždenia. To má do októbra 2006 predložiť k referendu nový návrh ústavy. (čtk)
Iracké referendum 2005: voličov bude chrániť armáda. FOTO - REUTERS
