BERLÍN – Projekciou Diktátora, vynikajúcej satiry Charlieho Chaplina na fašizmus, bol včera slávnostne zakončený 52. ročník MFF Berlín. Išlo o úplne novú kópiu vyrobenú z originálnych negatívov a s digitálne remasterovaným zvukom. Najstaršia Chaplinova dcéra Geraldine v piatok na tlačovej konferencii k španielsko-argentínskemu filmu En la ciudad sin limites (Mesto bez hraníc), v ktorom hrala jednu z hlavných úloh, povedala: „Myslím, že Diktátor je rovnako aktuálny dnes, ako bol pred šesťdesiatimi dvomi rokmi.“
V rámci Berlinale bol uvedený i dokument The Tramp and the Dictator (Tulák a diktátor). Obsahuje zábery, ktoré nedávno našli Chaplinove deti v rodinnom sídle v Ženeve a je medzi nimi i odlišný záver Diktátora, v ktorom Hynkelovi vojaci zahodia zbrane, chytia sa okolo pliec a tancujú.
Diktátor však nebol jediným filmom vo festivalovej ponuke vracajúcim sa k udalostiam druhej svetovej vojny. Projekcia filmu Costu-Gavrasa Amen nakrúteného podľa i u nás uvedenej hry Rolfa Hochhutha pravdepodobne spôsobil, že Vatikán otvorí niektoré svoje tajné archívy z obdobia 2. svetovej vojny.
Francúzsky režisér Bertrand Tavernier zasa na základe spomienok Jeana-Devaivrea nakrútil film Laissez-Passer (Priepustka) o pohľade do zákulisia francúzskeho odboja a filmového priemyslu v časoch okupácie a maďarský klasik István Szabó predstavil svoju novinku Taking Sides s Harveyom Keitelom v úlohe jedného z najslávnejších dirigentov 20. storočia Wilhelma Furtwänglera, ktorý zostal v Nemecku a dirigoval až do konca 2. svetovej vojny. Göring ho vymenoval za podpredsedu Ríšskej kultúrnej komory, na druhej strane Furtwängler zachránil mnoho židovských hudobníkov hrajúcich v jeho orchestri. „Zostal som vo svojej domovine. Je to podľa vás zločin?, pýta sa vo filme dirigent amerického vyšetrovateľa.
K najzaujímavejším filmom Berlinale patril nesporne kirgizsko-kazašský film Altyn kyrghol (Môj brat hodvábna cesta) uvedený v sekcii Panoráma. Režisér Marat Sarulu v ňom pomocou jednoduchých výtvarných prostriedkov pôsobivo vyjadril životnú realitu v dnešnom Kirgizstane. Sarulu mal v Berlíne i film Ergii (Vzlietnuť) v súťaži krátkometrážnych filmov. Kirgizsko je v porovnaní so Slovenskom na tom oveľa horšie. Jeden hraný film tam vznikne raz za 4-5 rokov. Potom to však stojí naozaj za to.
Autor: Berlín(Autor je člen programovej komisie MFF Bratislava, akreditovaný za SME)
