V južnejších oblastiach možno pestovať aj gaštan jedlý. FOTO - IT |
V záhradách, na hospodárskych dvoroch, pri obytných budovách a rekreačných chatách možno na jeseň sadiť aj tieto ovocniny:
Drieň obyčajný dobre rastie a bohato rodí na výslnných vápenatých pôdach chránených od severu. Plody kôstkovice majú priaznivý obsah kyselín aj cukrov a sú bohaté na vitamín C. Majú antibakteriálne a močopudné účinky, liečivo pôsobia pri ochoreniach tráviacej sústavy, dne, pri hučaní v ušiach, hnačkách a cukrovke. Známy je aj destilát z drienok - drienkovica. Registrované odrody Alex, Devín a Titus sadíme do sponu 5 až 6 x 5 metrov.
Rakytník rešetliakovitý je dvojdomá rastlina v tvare kra alebo stromu, ktorej sa darí najmä vo vápenatých pôdach. K materským rastlinám (odrody Hergo, Vitaminnaja, Frugana, Leicora, Masličnaja) musíme vysadiť opeľovač odrody Polmix. Plody rakytníka sú biologicky vysokohodnotné, najmä pre vysoký obsah vitamínov C, B, A, E a K. Využívajú sa najmä v očnom a kožnom lekárstve. Kry vysádzame obvykle do sponu 3 x 3 metre.
Vzácne sú aj plody liesky veľkoplodej - lieskovce, ktoré sa odporúča konzumovať predovšetkým starším ľuďom a diabetikom. Účinné sú aj pri močových kameňoch a črevných parazitoch. Liesku možno pestovať v tvare kra i stromčeka. Registrované odrody sú Hallská obrovská, Lombardská biela a Webbova. Sadíme ich na vzdialenosť 3 až 4 metre.
Zo škrupinového ovocia sa v oblastiach vhodných na pestovanie viniča darí aj mandli obyčajnej (odrody Hana, Sladkoplodá krajová, Vama a Zora). Pestujeme ju najčastejšie v tvare štvrťkmeňa. Je cudzoopelivá.
Jarabina je nedoceneným ovocným druhom, najmä v severnejších oblastiach. Má vysoký obsah vitamínu C, preto sa nazýva aj citrónovník severu. Pestuje sa ako jarabina čiernoplodá (arónia) registrovanej odrody Nero, vo forme kríka alebo štvrťkmeňa v spone 2 až 3 x 4 metre. Jarabina vtáčia odrody Moravská sladkoplodá sa pestuje vo všetkých tvaroch, najčastejšie však v tvare polokmeňa. Sadí sa v závislosti od tvaru do sponu 4 až 6 x 5 až 7 metrov. Jej plody zberáme až do príchodu silnejších mrazov. Účinné sú predovšetkým pri liečbe angíny a znižujú krvný tlak.
V južnejších teplejších oblastiach možno pestovať mišpuľu obyčajnú (odrody Holandská, Nottinghamská, Kráľovská a Bezjaderná), gaštan jedlý (Bojar a Mistrál), bazu čiernu (Bohatka, Dana, Sambo a rakúska Hashberg), dulu podlhovastú (Champion, Ronda, Portugalská a Vranja), morušu bielu, čiernu a trnavskú, japonské hrušky (odrody Hosni, Kosni, Niisekii, Shinko, Tama a ďalšie), slivku čerešňoplodú (Klar, Klaret a Klasik).
V najteplejších oblastiach sa darí aj kivi, ktoré sa však vysádza obyčajne až na jar - ako dvojročné rastliny v kontajneroch (samičie odrody Starella a Hayward, samčí opeľovač Tomuri a obojpohlavný Jenny).