Ako vyriešite situáciu, keď sa potrebujete s priateľmi na niečom dohodnúť, ale každý má iný názor? Hodíte si mincu? Kocku? Alebo si "strihnete" nožnice - papier - kameň? V Japonsku obyčajne volíme práve túto alternatívu - hovoríme tomu "džanken". Táto jednoduchá hra vraj pochádza z Číny a odtiaľ sa dostala do Japonska. Takže - dlaň zovretá v päsť, to je kameň. Dva prsty sú nožnice a vystretá dlaň znamená papier. Pôvodne sa však na vystretú dlaň hovorilo v Číne "látka", čo pretrváva aj v susediacich krajinách dodnes. V Japonsku sme veľmi dávno prešli na štandardnú verziu nožnice - papier - kameň. Túto hru prevzali od nás v 19. storočí Američania a vzápätí sa rozšírila a stala populárnou široko-ďaleko.
Dnes má džanken (nožnice - papier - kameň) dokonca aj svoj svetový šampionát. Je to hra rozšírená na celom svete. Spoločenské hry dokážu dokonca vytvoriť akýsi most medzi dvoma krajinami, najmä keď sa objavuje jazyková bariéra a jeden druhému má problém porozumieť. Napríklad kartové hry. Tie pomáhajú dvom odlišným ľuďom stráviť príjemne spoločné chvíle. Poker alebo očko sú hry populárne aj v Japonsku. Kartové hry však podľa mňa nie sú tým pravým spôsobom zbližovania kultúr. Občas zaváňajú gamblovaním, a to môže vzťahy skôr narušiť. Myslím si, že hry na šachovnici sú vhodnejšie.
Keď som prišiel prvý raz do Európy, uvedomil som si, že šach je dosť obľúbená zábava. Videl som ho hrať ľudí v kaviarni aj vonku a tento zážitok som vnímal tak, že toto je skutočná Európa. Keď trávim čas so svojím svokrom, často myslievam na to, aké by to mohlo byť fajn, keby sme si vo voľnom čase dali partičku šachu. V Japonsku totiž tento zvyk nemáme, a tak som sa šach hrať nenaučil. Máme však inú, podobnú hru, volá sa šógi. Šach aj šógi sú pôvodom hry z Indie. Rozdiel medzi nimi je nepatrný, a to v pohybe a názvoch figúrok. Najväčší rozdiel je v tom, že zatiaľ čo v šachu nemôžete figúrku, ktorú ste svojmu protivníkovi vyhodili, vrátiť do hry, v šógi je to možné.
V Japonsku sa šógi venujú aj profesionáli. V posledných desiatich rokoch sa títo hráči púšťajú aj do šachových turnajov. Logika oboch hier totiž nie je veľmi rozdielna, takže japonskí hráči sa naozaj zlepšujú.
Keď som bol malý chlapec, neholdoval som šógi. Teraz som však dostal chuť zopakovať si pravidlá a hoci to môj svokor ešte netuší, onedlho si dáme partičku. Alebo ma bude musieť naučiť hrať šach.
Autor: MASAHIKO
