Viliam Klimáček, spisovateľ a režisér:

"Najelegantnejsie by bolo odísť z tohto sveta so vztýčenou hlavou v rozkvete síl. Priznám sa, nerád by som sa videl v domove dôchodcov, ale keby som bol nepohyblivý, pobyt by bol asi nevyhnutný. Budem sa pokúšať zariadiť si život tak, aby som nebol na obtiaž. My si s manželkou občas hovoríme také ,prípoviedky', že dôchodku sa určite nedožijeme. Ak áno, rád by som skončil ako tí relatívne zdraví a opálení dôchodcovia zo Západu, ktorých vídam prechádzať sa po Bratislave. Kedysi, ešte počas štúdia medicíny, som mal obdobie, keď ma priťahovala geriatria. Nakoniec ma zlákalo divadlo."

Oliver Andrási, humorista:

"Čo ja viem... nad tým som ešte nepremýšľal. Dúfam, že sa tam raz neocitnem, ale stať sa môže hocičo."

Igor Bázlik, hudobný skladateľ:

"Už sa tam chystám, pretože chodievam do takýchto zariadení vystupovať. Dokážem si predstaviť, že by som tam bol, ale keď vidím tých ľudí v nečinnosti, som z toho smutný. Ja by som asi od nudy skolaboval. Ráno vstať a nevedieť, čo robiť, musí byť veľmi depresívne. Dúfam, že tento problém vyrieši môj zdravotný stav, vek a vypočítavá rodina."

Zuzana Belohorcová, moderátorka:

"Ako žiačka ĽŠU som chodievala do domovov dôchodcov a aj do detských domovov vystupovať. To prostredie mi preto nie je cudzie. Ľudia často zvyknú odsudzovať tých, ktorí do domovov dajú svojich rodičov či príbuzných. Neuvedomujú si však, že to často býva jediné východisko z núdze a že niektorým starým ľuďom kolektív, ktorý v domove nájdu, pomôže vyplniť čas. A ja na staré kolená? To je ešte ďaleko."

Miloš Bubán, lekár:

"Seba si dokážem predstaviť ako majiteľa a správcu domova dôchodcov. Ja sa tam však nedostanem, pretože som večne mladý a nesmrteľný. Keby však išlo o americký domov dôchodcov, aký často vídame vo filmoch, ten by som bral. U nás je, žiaľ, táto problematika zanedbaná. Naša spoločnosť neumožňuje starým ľuďom dôstojne dožiť."

Marián Geišberg, herec:

"Zatiaľ fakt neviem. Ale postupom času si budem musieť na túto myšlienku zvyknúť. Hoci som si dobre vychoval deti, s tým, že sa raz o mňa postarajú, stať sa môže všetko."

Prof. Juraj Stern, ekonóm:

"Ja si to viem celkom dobre predstaviť. Moja teta dožívala v domove dôchodcov. Pred desiatimi rokmi to bolo zariadenie na celkom dobrej úrovni, kde nechýbala zdravotná starostlivosť a kde mali starí ľudia svoj priestor - krásnu izbu s kuchynkou a príslušenstvom a veľký balkón. Toto by som na staré kolená celkom bral a nevyčítal by som to deťom, ktoré sa musia v tejto hektickej dobe veľmi obracať." (blau)