Umiestňovanie starých ľudí v penziónoch a domovoch je na našom vidieku stále ojedinelý jav. Troj- či štvorgeneračné rodiny žijúce pod jednou strechou nie sú ničím výnimočným. Slovenský vidiek žije väčšinou podľa starého modelu rodín - každá generácia má v rodine svoje postavenie a úlohy, ktoré si postupne posúvajú. Potvrdzuje to aj Mária Hrmová z obecného úradu v Lovči pri Žiari nad Hronom: "Za dlhé roky sa nestalo, že by rodina dala niekoho zo starých ľudí do penziónu. Mali sme jediný taký prípad, ale išlo o staršiu ženu, ktorá ostala úplne sama. Rodiny žijú u nás stále veľmi zomknuto."

Aj v Lovči platí to, čo na väčšine slovenských dedín. Rodiny považujú za vnútornú potrebu postarať sa o svojich starších členov. Tí si zase vôbec nedokážu predstaviť, že by skončili v penzióne.

Žije tu niekoľko viacgeneračných rodín, ktorým nerobí problém navzájom fungovať.

Sedemdesiatsedemročná Mária Kukučková je najstaršou členkou štvorgeneračnej rodiny. Na spoločnom dvore už behajú jej dvaja pravnuci.

"Neviem si predstaviť, že by to malo byť inak. Keď potrebujem pomoc, vždy sa niekto nájde. Ja tiež rada pomôžem, kým ešte mám síl," hovorí pani Mária. Prázdny dom a dvor sú pre ňu nepredstaviteľné, hoci má postarané aj o súkromie. V dome má vlastný vchod, ak sa cíti unavená a chce byť sama, nemá problém. Vykurovanie je spoločné, čo pri dnešných cenách palív považuje deväťčlenná rodina tiež za výhodu.

Daniela, manželka vnuka pani Márie, tiež nepripúšťa, že by starká skončila v akomkoľvek dobre zariadenom penzióne. "To by nikto z rodiny nedovolil a nemysliteľné by to bolo aj pre starkú. Aj na dôchodku žije tým, že musí opatriť hydinu a postarať sa o záhradku. To je jej svet. Keby ho nemala, podľa mňa by stratila zmysel života. V mestách je to určite iné. Tam starí ľudia vlastne iba prejdú z jedného paneláka do druhého a spôsob života nemusia príliš meniť." Hoci Daniela s manželom uvažujú o tom, že si nájdu bývanie v meste a osamostatnia sa, stále váhajú aj kvôli deťom. "Rodina, kde žijú vedľa seba dve, tri generácie, je pre deti inšpirujúca. Tie moje sú síce malé, ale vnímajú to veľmi citlivo. Na svokrovcov a starkú sú citovo naviazané a asi by im bolo ťažko, keby sa na tom malo niečo zmeniť."

Model viacgeneračnej rodiny si pochvaľuje, hoci niekedy to mladých trochu obmedzuje. "Podstata je v tom, že každý z nás sa musí v niečom prispôsobiť a niečo zo svojho pohodlia či samostatnosti obetovať."

Ak má mladá rodina napríklad veľkorysé plány na prestavbu bývania, musí z nich poľaviť, lebo dom nepatrí im. Cítia sa trocha ako podnájomníci. Odlišné sú niekedy aj názory na výchovu detí.

Na druhej strane to má množstvo výhod. "Dokážeme si navzájom pomáhať a učíme sa rešpektovať názor druhého. Deti sa prirodzenou cestou učia aj vzťahom k starým ľuďom, a to im môže v živote iba osožiť."

(eta)