Starým ľuďom dobre padne, keď sa personál Archy o nich zaujíma a majú sa s kým porozprávať.
Z nízkej žltej budovy, obklopenej pestovanou záhradou, je výhľad na bratislavské Kramáre. Interiér Domu seniorov Archa zdobia dekorácie vo farbách začínajúcej sa jesene. Ich autormi sú väčšinou tamojší obyvatelia, ktorých priemerný vek sa blíži k deväťdesiatke.
Do Archy, zariadenia hlavného mesta Bratislavy, sa ľudia dostávajú vtedy, keď už najbližšia rodina nedokáže zabezpečiť ich dôstojný život. Riaditeľka Anna Hazuchová tu pracuje sedem rokov. Spočiatku ju blízki odhovárali - vraj so starými ľuďmi sa už nedá nič vymyslieť. Vyštudovaná psychologička však tomu neverila a v názve seniorského domu zhmotnila jeho základnú filozofiu: Archa - to znamená Akceptovať, Rozumieť, Cítiť, Harmonizovať, Aktivizovať.
Televízory a perličkové kúpele
Obyvatelia Domu seniorov žijú na izbách po troch a aj tí nevládnejší sa vďaka špeciálnym vozíčkom a stále prítomnému personálu môžu voľne pohybovať po chodbách. Vo vestibule čaká zopár seniorov na dopoludňajšiu rehabilitáciu. Čakanie si spríjemňujú pozeraním televízie. "Televízor je iba núdzové riešenie, nepovažujeme to za aktívne strávený čas," hovorí Anna Hazuchová.
Stará pani sa sťažuje na zlé počasie, bolia ju nohy, ale má krásny účes. Na ten si tunajšie obyvateľky potrpia, chodia vždy pekne upravené, niektoré aj namaľované. A v rehabilitačnej miestnosti si môžu vymáčať nohy v perličkovom kúpeli.
Polievka pre dušu
Denné aktivačné centrum má okná do záhrady a je prestúpené svetlom. Sú tu aj ľudia vyžadujúci si dennú opateru, ktorí sa o šiestej večer vracajú domov. Výrečný pán má už dávno po osemdesiatke, no popri kašírovaní živo debatuje s mladou liečebnou pedagogičkou, ktorá práve všetkým dočítala kapitolu zo Slepačej polievky pre dušu. Niektorí majú pred sebou noviny, iní pripravujú z krepového papiera nové dekorácie, ďalší kreslia. Kto sa cíti unavený, môže sa natiahnuť v polohovateľnom kresle.
Aktivity a oslavy
Denný režim v Arche je dôkladne rozpracovaný. Samozrejme, človek musí mať k činnostiam, ktoré mu ponúkajú, určitý vzťah. "Východisko hľadáme spoločne. Keď majú starí ľudia pocit, že sú akceptovaní, prejaví sa to aj na ich reakciách. Nečakáme pritom žiadne dramatické zlepšenia, ale naše skúsenosti hovoria, že ich zdravotný stav sa vďaka aktivitám môže stabilizovať," hovorí špeciálna pedagogička Zlatica Šramová.
Ergoterapeutická dielňa je plná starých mám. Sedia okolo veľkého stola a klebetia ako voľakedy na páračkách, akurát namiesto husacieho peria majú pred sebou látky, lepidlá, farby, štetce. Vyrábajú dekorácie, ktoré potom vystavujú, predávajú alebo rozdávajú.
"Mám deväťdesiatdva rokov a dva zuby," ozve sa zrazu pani, ktorá bude tento mesiac oslávenkyňou. "Raz mesačne robíme oslavy pre všetkých, ktorí majú narodeniny a meniny. Spieva sa, tancuje, je to vždy veľká udalosť," vysvetľuje Zlatica Šramová.
Keď sú myšlienky zablokované
Všetkých obyvateľov Archy sprevádzajú závažné ochorenia. Viac ako dvadsať percent z nich trpí Alzheimerovou chorobou. Práve preto majú aj špeciálne pamäťové tréningy na precvičenie koncentrácie, priestorového vnímania, stimulovanie staropamäti. "Stará pamäť ešte v nejakých zlomkoch funguje aj v pomerne ťažkých stavoch. Nachádzanie útržkovitých momentov zo života je mimoriadne dôležité," hovorí Zlatica Šramová.
Do Archy prichádzajú starí ľudia väčšinou v záverečnom, treťom štádiu Alzheimerovej demencie. "Vtedy sa už berú ako neprispôsobiví, majú porušený denný rytmus," hovorí Šramová. "Choroba má individuálny priebeh. U niektorých sa prejavuje relatívne bezproblémovo a možno ich zapojiť do rôznych činností, niektorí pôsobia rušivejšie, sú úzkostnejší, nepokojnejší."
Títo starí ľudia nedokážu slovami vyjadriť svoje potreby, ich myšlienky sú zablokované. "Niekedy trvá aj celé dni, kým sa nám podarí prísť na to, o čom niekto rozpráva, alebo prečo príde a tľapne nás po pleci," hovorí Šramová. "Nemám rada, keď niekto hovorí o starom človeku ako o agresívnom," dopĺňa ju Hazuchová. "Taký človek je v prvom rade nespokojný. Naším poslaním je pátrať po tom, prečo reaguje tak, ako reaguje."
Aj preto považujú v Arche kontakt s rodinami za veľmi dôležitý. Príbuzní sem môžu prísť kedykoľvek. Seniorom to pomáha pri adaptácii, pracovníkom pri dopĺňaní osobnej anamnézy svojich obyvateľov.
