Vo štvrtok oslávila 80. narodeniny bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová. Spolu s Lloydom Georgeom a Winstonom Churchillom ju historici zaraďujú k najvýraznejším britským premiérom 20. storočia. Obyvatelia Veľkej Británie však na ňu nespomínajú s láskou. Podľa prieskumu jej medzi stovkou najnenávidenejších žijúcich Britov patrí tretie miesto. Bola neústupná a rozhodná, verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Narodila sa ako Margaret Hilda Robertsová, Thatcherovou sa stala po sobáši s Denisom Thatcherom, s ktorým má dvojčatá Marka a Carol. Vyštudovala právo a chémiu na Oxforde, ale ťahalo ju to do politiky. Jej politickú kariéru na najvyššej úrovni symbolizovali štyri prezývky - Maggie - zlodejka mlieka, ženský Attila, Tina a Železná lady. Prvú dostala od novín The Sun po tom, ako na pozícii ministerky školstva z úsporných dôvodov zrušila mliečne desiaty. Prezývku ženský Attila jej dali novinári za plamenný rečnícky štýl z opozičných lavíc, keď sa v roku 1975 stala šéfkou konzervatívcov. Tých v roku 1979 priviedla k moci a stala sa premiérkou. Labouristi jej odovzdali krajinu s 18-percentnou infláciou, 33 štátnymi podnikmi, s vysokými záväzkami voči Bruselu a so silnými odbormi ovládanými komunistami. Prvá európska premiérka zoškrtala rozpočet, privatizovala a prepúšťala. Keď na konci volebného obdobia boli jej volebné preferencie na nule, pomohol jej nechtiac argentínsky plukovník Galtieri, ktorý obsadil ostrovy Falklandy. Rozhodnosť, s akou nechala premiérka ostrovy dobyť, jej vyniesla druhý mandát na čele vlády. Počas neho urobila poriadky s odbormi. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu s vyhlásením: Tu nie je alternatíva. Vtedy si vyslúžila prezývku Tina. Ekonomický rozmach krajiny jej potom umožnil vyhrať aj tretie voľby, vrhnúť sa na medzinárodnú politickú scénu a získať prezývku Železná lady. Týmto označením ju chcel znevážiť sovietsky novinár z Krasnoj zvezdy, keď Thatcherová zaútočila na vtedajšieho šéfa Kremľa Černenka. Po páde železnej opony bola jedným z ideových tvorcov operácie Púštna búrka proti Iraku, ale tlak na domácej scéne, kde pripravovala zmenu daní, ju prinútil rezignovať.