BRATISLAVA – Jeme veľa liekov a aj k lekárom chodíme dosť často. Pri návšteve ambulancie nám väčšinou predpíšu liek.
Špecialista na farmakoekonomiku profesor Viliam Foltán však vysokú spotrebu liekov nepokladá za niečo výnimočné. „U nás sa len hovorí, že spotreba liekov je vysoká, ale myslia sa tým hlavne finančné náklady. Pokiaľ ide o spotrebu účinnej látky, nie je to až taká tragédia.“
V porovnaní napríklad s Čechmi podľa neho Slováci vynaložia na lieky každoročne oveľa menej prostriedkov.
Spotreba liekových balení je porovnateľná s Talianskom, ale je oveľa vyššia než v Rakúsku či Nemecku, nehovoriac o Veľkej Británii. Určitou západoeurópskou výnimkou zostávajú len Francúzi, ktorí majú tradične mimoriadne vysoký liekový apetít. Vo Francúzsku je spotreba balení o dve tretiny vyššia než u nás.
V porovnaní s ostatnými krajinami Európy navštevujeme oveľa častejšie aj svojich doktorov. „Vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť vystavenia receptu pri každej návšteve považujeme tento faktor za jeden z rozhodujúcich pre celkovú úroveň spotreby liekov,“ povedal Foltán. „K lekárovi ideme v priemere pätnásť-šestnásťkrát za rok. Takmer 95 percent návštev je spojených s predpísaním lieku.“
Dôvodom častého predpisovania liekov je aj značná neochota lekárov vstupovať do súkromia pacientov a poskytnúť im psychosomatickú pomoc. „Často je to tak: Chceš pomôcť? Tu máš diazepam a dovidenia. Lekár by mal radšej povedať: Drahá pani, ten diazepam vám nevyrieši súkromné problémy a môže vás zahnať do ešte väčšieho zúfalstva. Lekári by mali upozorňovať pacientov, že neustálym užívaním týchto liekov zvyšujú rôzne riziká,“ hovorí aj Ján Šipeky, riaditeľ odboru štátnej liekovej politiky na ministerstve zdravotníctva. Viac na 5. strane (ru)
