Uplynulo len šesť rokov odvtedy, ako začali získavať prvé sexuálne skúsenosti nadržaní americkí dorastenci vo filme Prci, prci, prcičky. Čas pokročil, Hollywood usúdil, že diváci sú dostatočne pripravení, spracovaní záplavou pokračovaní i napodobenín - a máme tu Prcičky pre štyridsaťročných.

Zriadenec v sklade obchodu s elektronikou Andy Stitzer má 40 rokov a je panic. Keď sa to dozvedia jeho kolegovia, rozhodnú sa pomôcť mu, zbaviť ho neakceptovateľného handicapu. On im to však skomplikuje, keď sa zaľúbi do rovnako starej rozvedenej Trish.

Bolo by pekné môcť si myslieť, že americkí cenzori filmu pridelili známku R (mládeži neprístupný) len preto, lebo chceli mládež ochrániť pred záplavou vulgarárností, nechutností a nevkusu. V skutočnosti film úplne znemožnili, pretože pobaviť a uspokojiť môže nanajvýš tak publikum s intelektom a nárokmi detí na dolnej hranici puberty. Náš distributér premýšľa realistickejšie. Sprístupnil snímku divákom od 15 rokov.

Predstaviteľ hlavnej postavy Steve Carell i režisér Judd Apatow napísali scenár spolu. Cítiť, že obaja sú televízni tvorcovia. Ich dielko má príbeh, obsadenie, obraz, hudbu, strih na úrovni epizódy priemerného amerického komediálneho televízneho seriálu, od ktorého ani ten najneskúsenejší divák nečaká žiadne nápady, novátorstvo či nedajbože myšlienky.

Nechutností si tu, ako je v podobných amerických filmoch zvykom, užijeme oveľa viac než erotiky. Jedna z nápadníčok neboráka Andyho pri bozkávaní ozvracia, z inej sa vykľuje transvestita, jeho nadriadená musí zákonite byť komická nymfomanka. Ako vtipný výstup má asi slúžiť bez trikov autenticky nasnímaná scéna, v ktorej si hrdina necháva pomocou vosku depilovať zarastenú hruď. Americkým divákom sa možno zdá vtipné aj to, že Andy nevie používať kondóm.

Andy, prirodzene, nie je žiadny mimozemšťan ani Robinson, ktorého práve priviezli z pustého ostrova, či pacient čerstvo prepustený z liečebne. Teenagerské komédie operujú s pochopiteľnou neskúsenosťou hrdinov, no ak tento film doluje komiku z neskúsenosti štyridsaťročného muža, nie je to vtipné, iba hlúpe. Televízne seriály ani podobné hollywoodske komédie však nepotrebujú žiadnu motiváciu postáv ani logiku. Nerátajú s možnosťou, že by divák mohol rozmýšľať. Vystačia si so slovnými narážkami, dvojzmyslami, otvorenou verbálnou vulgárnosťou a excentrickou komikou.

Na rozdiel od väčšiny podobných komédií v štýle Prcičiek sa debutujúcim autorom ich film rozpadáva do série viac, ale najmä menej vtipných výstupov, bezradne sa potáca od jedného skeča k druhému, bez napätia, bez gradácie. Jedno pokračovanie televízneho seriálu predsa nemožno len tak svojvoľne roztiahnuť na stošestnásť minút bez toho, že by pôsobilo neprirodzene, umelo a riedko.

Publikum v slobodnom demokratickom svete nerozumelo väčšine filmov socialistických kinematografií. Nechápalo narážky, inotaje, skryté posolstvá, nevedelo čítať medzi riadkami. Možnože my nedokážeme pochopiť a oceniť dvojzmysly, inotaje a vulgarizmy amerických erotických komédií, lebo nežijeme v puritánskej pokryteckej krajine a nepotrebujeme si riešiť problémy so sexom a erotikou takým spôsobom ako Američania.

40 rokov panic (The 40 Year Old Virgin) * USA 2005 * 116 minút * Scenár: Judd Apatow, Steve Carell * Réžia: Judd Apatow * Kamera: Jack N. Green * Hudba: Lyle Workman * Hrajú: Steve Carell, Catherine Keenerová, Paul Rudd * Premiéra v SR: 13. októbra