Podľa knihy Ireny Douskovej vzniklo predstavenie divadla v Příbrame Hrdý Budžes, ktoré sa hrá dnes o 20.00 h v Mestskom divadle. Osemročná Helenka Součková sa v ňom s vlastnou poetikou brodí marazmom komunistickej normalizácie po roku 1970.

Je tučná, naivná a úprimná. Vidí divné veci, ktorým nerozumie alebo rozumie po svojom. Všetko sa jej motá. Nemá jesť sladké, ľudia z jej blízkosti miznú v emigrácii, nesmie chodiť na stretnutia iskričiek, pretože, ako hovorí mamička, "to sú malí komunisti", v lese hľadajú hrob partizána a nikto jej nechce vysvetliť slovo "kurva" (a keď tak nazve babičku, je zle) a ďalšie a ďalšie nedorozumenia.

Medzi tromi hercami na pódiu exceluje v hlavnej role Bára Hrzánová, ktorá za ňu získala Cenu Thálie. Za repliku osemročného dievčaťa: "Rusáci a komunisti sú svine, akurát sa to nesmie hovoriť," podala dokonca na herečku Komunistická strana Čiech a Moravy trestné oznámenie a česká vláda sa za ňu ospravedlnila ruskej ambasáde. V Česku je toto predstavenie stále vypredané.

Živel s harmonikou, originálna a osobitá pesničkárka, skvelá šansoniérka a skladateľka Radůza sa predstaví na jednom zo skutočne zriedkavých vystúpení na Slovensku. Držiteľka ocenení českého Anděla z roku 2003 v kategóriách objav roka a speváčku roka vystúpi na Stanici Žilina-Záriečie v sobotu o 20.00 h v rámci cyklu Stanica Kofola sessions.

Jej príbeh ste už možno niekde počuli. O tom, ako si ju jedného dňa pri hraní na pražskom Karlovom moste všimla Zuzana Navarová. O tom, ako už o pár mesiacov neskôr hrala na jednom pódiu so Suzanne Vega a spolupracovala so skupinami ako Nerez či Marsyas. O tom, ako postupne vydala tri vlastné albumy v nezávislom vydavateľstve Indies records, ako za ten druhý dostala zlatú platňu a tretí v predajnosti dokonca predstihol album českej superstar Anety Langerovej. Tento príbeh sa skutočne stal. A pokračuje ďalej.

"Radůza vie prečo a o čom spieva, keďže všetky texty aj hudbu si zložila sama a na pódiu to aj cítiť. Toto nie je televízny produkt, prefabrikát 21. storočia, ale nefalšovaná výpoveď skutočného človeka. Žena a harmonika. Nič viac, nič menej a zároveň strašne veľa." hovorí Peter Hapčo, hudobný dramaturg Stanice Žilina-Záriečie.

Radůzina tvorba sa pohybuje niekde medzi šansónom a krčmovými odrhovačkami. Nálady v rozpätí od krehkých osobných spovedí po energické až rozjarené popevky v kombinácii s jej úprimným, zemitým prejavom dokážu na koncertoch vytvoriť neopakovateľnú atmosféru.

(tw, kul)