"Poslali sme na kazatéch jedenásť filmov, ešte pred rokom. Samozrejme, tie, čo sa nám zdajú najlepšie. Odpoveď dlho nechodila, museli sme ich nieľkokrát vyzývať," hovorí pre SME Viera Ďuricová z filmového ústavu. "V marci prvýkrát napísali, že si vybrali štyri - Ľalie poľné, Neverné hry, Sokoliara Tomáša a Útek do Budína. A k tomu ešte pripísali: Uvažovali sme, že by sme vybrali aj Záhradu, ale len vtedy, keby ste z nej vystrihli prvé minúty. Náš divák totiž na ne nie je zvyknutý."

Úradníci z čínskeho Štátneho úradu pre rozhlas, film a televíziu mali zrejme na mysli scénu, keď postava Jany Švandovej prichádza za krajčírom (Marián Labuda) a púšťa sa do erotických hier s jeho synom (Roman Luknár). "Martina Šulíka sme tým ani nechceli zaťažovať, len sme mu poslali e-mail, on sa nad ním pousmial a do Číny sme odpísali, že sa, bohužiaľ, nedohodneme," hovorí Ďuricová.

Problémy s organizovaním prehliadky Slovenský filmový ústav čakal. Ďuricová hovorí, že Číňania ich sami upozorňovali, že filmy bude musieť schváliť komisia. "Osobitnou starosťou bolo dlhé čakanie na ich odpovede. Zrejme nemajú rovnaké predstavy o komunikácii ako my. Že nám napísali konkrétne výhrady k Záhrade, nás vlastne prekvapilo. Väčšinou svoje rozhodnutia nekomentujú."

Medzi filmami, ktoré Čína odmietla, boli aj tri dokumenty - Obrazy starého sveta, Tatry mystérium a Nicolas Winton: Sila ľudskosti. "Aj k tomu prišlo vysvetlenie. Vraj ich publikum o také filmy nemá záujem," hovorí Ďuricová. Do programu sa napokon vybrali aj filmy Pásla kone na betóne, Dážď padá na naše duše a O dve slabiky pozadu.

Čínsku realitu sme už pocítili presne pred rokom, keď bol v našich kinách Týždeň čínskeho filmu. Číňania Slovenský filmový ústav sami vyzvali, aby poslal zoznam filmov, ktoré by chcel na prehliadke mať. Miro Ulman so svojím návrhom neuspel, polovica jeho tipov bola škrtnutá a nahradená inou. Číňania si presadili aj úvodný - propagandistický - film Nádherné obdobie. Diváci veľmi rozpačito prijali aj prejavy čínskych úradníkov. Rozhovory hercov a režisérov pre slovenské médiá zas boli istené kontrolou, napríklad aj z čínskeho veľvyslanectva.

Viera Ďuricová tvrdí, že napriek tomu majú takéto prehliadky zmysel: "Od roku 1991 sa náš film v Číne v podstate nijako neprezentoval. Párkrát sme skúšali poslať nejaké na festival, ale vieme, že ich prijímajú len veľmi ťažko. Číňania teraz síce neuvidia to, čo by sme si predstavovali, ale aj tak uvidia dosť. Tá prehliadka bude na veľmi prestížnom mieste, v centre Pekingu, v strede hlavnej ulice v modernom multiplexe. Dokonca nám vyhradili sálu, ktorá funguje ako nejaké artkino. Takže publikum je zabezpečené."

KRISTÍNA KÚDELOVÁ