"Vo svojich hrách odkrýva priepasť, ktorá je medzi každodenným klebetením a silami vstupujúcimi do zatvorených dverí depresie. Je to tá najreprezentatívnejšia dráma v povojnovej Británii," znel verdikt poroty.

Harold Pinter sa narodil 30. decembra 1930 v londýnskej robotníckej štvrti Hackney. Po vypuknutí druhej svetovej vojny ho z mesta museli evakuovať. Do britskej metropoly sa vrátil vo svojich štrnástich rokoch. "Spomienka na bombardovanie ma nikdy neopustila," priznal v jednom z interview Pinter. Počas štúdií ho zaujali najmä knihy z pera Franza Kafku či Ernesta Hemingwaya. Účinkoval aj v školskom divadle. Po skončení strednej školy dostal štipendium na londýnskej Kráľovskej akadémii dramatických umení. Po dvoch nešťastných rokoch sa rozhodol, že štúdium zanechá. V roku 1949 Pinter dostal pokutu, pretože ako zásadný odporca vojny odmietol nastúpiť na vojenskú službu. "Mal som ísť do väzenia. Na súd som si so sebou zobral pre istotu aj zubnú kefku. Našťastie sa však nado mnou zľutovali, takže som namiesto toho dostal pokutu 30 libier (dnes asi 1700 Sk) s podmienkou, že ma zavolajú, ak vypukne ďalšia vojna. Ani v tom prípade by som však nešiel," vyjadril sa Pinter.

V roku 1950 začal pod pseudonymom Harold Pinta publikovať básne. Na polovičný úväzok tiež pracoval pre rozhlasovú stanicu BBC. Po krátkom štúdiu na Ústrednej škole rétoriky a drámy cestoval v rokoch 1951 a 1952 po Írsku. Po štyroch rokoch strávených v jednom z provinčných divadiel pod menom David Baron, začal Pinter divadelné hry aj písať.

Hru The Room z roku 1957, ktorú pôvodne napísal pre katedru dramaturgie na univerzite v Bristole, dokončil za štyri dni. V BBC odvysielali v roku 1959 jeho premiérovú rozhlasovú hru Slight Ache. V roku 1957 a 1958 sa na divadelných doskách univerzity v Bristole a neskôr v londýnskom West Ende objavila jeho prvá úplná hra The Birthday Party. Po nie príliš priaznivých kritikách ju však po týždni stiahli.

Najznámejšie Pinterove divadelné hry sa väčšinou odohrávajú v jednej miestnosti. Jej obyvateľov trápia rôzne sily alebo ľudia, ktorých úmysly a charaktery nie je schopné identifikovať ani publikum. Pinter odmietal ponúkať v deji svojich hier racionálne vysvetlenia. Naproti tomu však divákom ako "na striebornom podnose" predostrel existenčné záblesky bizarných a otrasných momentov v životoch ľudí. V hre Monologue z roku 1973 a No Man's Land z roku 1975 používajú hlavné postavy vo svojich konfliktoch vlastné slová ako nebezpečné zbrane nielen preto, aby prežili, ale aj preto, aby si zachovali duševné zdravie.